Ropa z Islamského štátu: Neuveriteľné vyhlásenie. A tiež vysvetlenie, kvôli čomu sa vraj v Sýrii vlastne bojuje

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Vijay Prashad tvrdí, že ropa sa pašovala z oblastí severného Iraku do Turecka ešte pred vznikom Islamského štátu. Tamojšia kurdská autonómna vláda takto „bojovala“ proti centrálnej vláde v Bagdade. Islamský štát v tom vraj pokračuje rovnakým spôsobom, ako sa dostávala ropa z týchto území do Turecka za uplynulých pätnásť rokov. Prashad navyše tvrdí, že do obchodu je okrem Turecka zapojený aj Izrael. „Internetový server al-Araby al-Jadeed prišiel na to, že celý biznis v Turecku riadi vplyvný sprostredkovateľ, ktorého nazývajú strýko Fareed. Ropu od ISIS spracováva v Turecku spoločnosť BMZ, pričom jedným z jej spoločníkov je syn prezidenta Erdogana Bilal. Z tureckého prístavu sa ropa dopraví na Maltu, kde sa preloží na inú loď a putuje do Izraela,“ tvrdí Prashad.

    Rozhovor s profesorom Prashadom si môžete v angličtine prečítať TU

    Dovážaná ropa je podľa Prashada buď použitá priamo v Izraeli, alebo je odtiaľ dopravená na európske trhy. „Izrael hrá v celom procese jednu z kľúčových úloh. Zdá sa, že Izraelčanom je jedno, či kupujú ropu od proamerických Kurdov alebo od protiamerického Islamského štátu. Spoločne s Maltou potom Izraelčania robia prieskumy ropných polí a medzi oboma štátmi funguje v tomto smere úzke partnerstvo. Je pravda, že bez Izraela by Islamský štát nemohol dosahovať také zisky z predaja svojej ropy,“ tvrdí Prashad, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje na nutnosť vyjasniť si dve základné otázky. „Z uvedených informácií vyplýva, že by nielen Turecko, ale aj Izrael mali jasne povedať, na ktorej strane v boji proti ISIS stoja,“ konštatuje Prashad.

    Prashad navyše súhlasí s tvrdením, že základnou stratégiou Spojených štátov a Izraela v Sýrii je nechať bojovať obidve strany proti sebe až do úplného vyčerpania. „Americká vláda si v skutočnosti nepraje úplný kolaps Islamského štátu. Hlavným cieľom je nedopustiť, aby jedna strana získala nad tou druhou prevahu. Ja skutočne verím tomu, že na americkej strane neexistuje žiadny vážne mienený zámer dostať Islamský stáť na kolená. Americká vláda preto neustále lavíruje medzi na jednej strane snahou zbaviť sa prezidenta a pomôcť Kurdom a na druhej strane tvrdením, že Asad by mal zostať vo svojom úrade aspoň dočasne. Nedávno napríklad americké stíhačky bombardovali sýrsku arabskú armádu v miestach, kde operovala proti ISIS. Je naozaj ťažké rozpoznať, o čo sa vlastne Američania snažia,“ poznamenal Prashad.

    Téme sýrskej ropy sa vo svojom texte venuje aj nezávislý novinár Pepe Escobar. Naznačuje, že Sýria sa dostala do geopolitického hľadáčika svetových mocností pred štyrmi rokmi, keď dal prezident Asad prednosť výstavbe ropovodu spájajúceho Sýriu s Iránom a Irakom pred ropovodom vedúcim cez Turecko, ktorý by zásoboval ropou krajiny Európskej únie. Ten mal vybudovať Katar. Väzby medzi Damaskom a Teheránom sa tak znovu upevnili. „Spojené štáty hľadali spôsob, ako toto spojenectvo narušiť. Takisto išlo Washingtonu o to, aby narušil spojenectvo medzi Moskvou a Teheránom. Práve preto začali Američania volať po Asadovom odchode – ide im o elimináciu koalície Rusko – Irán – Irak – Sýria a tiež o to, aby boli tieto krajiny izolované v oblasti energetickej politiky v prospech Washingtonu naklonenej Saudskej Arábie a spol.“

    Celý text Escobara si môžete v angličtine prečítať TU

    „Preto Washingtonu vyhovuje chaos vládnuci v Sýrii, ktorý podporuje CIA, Saudská Arábia a Katar s cieľom dosiahnuť odchod Asada. Ropovod spájajúci Sýriu, Irán a Irak je pre amerických vazalov neprijateľný. Panovali tiež obavy, že na tom profitovalo aj Rusko, čo je nezmysel. Projekt riadi Irán a predstavuje v podstate alternatívu Gazpromu. Obamova administratíva vždy podporovala možnosť ropovodu vybudovaného Katarom, aby tak údajne vybalansovala vplyv Iránu a zároveň diverzifikovala dodávky plynu z Ruska do Európy. Katarský projekt pod tlakom USA a katarského lobingu od začiatku presadzujú aj hlavní európski hráči. To znamená, že EÚ podporuje zmenu režimu v Damasku, ktorý stál doteraz Saudskú Arábiu a Katar minimálne štyri miliardy dolárov,“ poukazuje Escobar.

    Escobar sa okrem iného zmieňuje o snahe Turecka stať sa hlavnou energetickou križovatkou pre celú Európsku úniu. „Turecko hralo v projekte Kataru kľúčovú úlohu. Aj keď je nutné si uvedomiť, že ropovod nemusel viesť cez Sýriu a Turecko, ale mohol tiež viesť cez Saudskú Arábiu, Červené more a Egypt s vyústením do východného Stredomoria. Washington teda chce izolovať Irán ako dodávateľa ropy pre Európu a naopak presadiť do tejto roly Katar a Turecko, ktoré by tak znížili aj rolu ruského Gazpromu. Vyhliadky na vybudovanie oboch ropovodov sú biedne. To isté sa týka mierového procesu prerokovávaného vo Viedni, ktorý sa nepohne, kým Ankara neznemožní džihádistom prechod cez svoje územie a kým bude Saudská Arábia naďalej podporovať medzinárodný terorizmus. Konflikt v Sýrii v každom prípade presahuje občiansku vojnu. Ide o konflikt s globálnymi parametrami, ktorého základom je boj o ovládnutie ropných nálezísk,“ tvrdí Escobar.

    - Reklama -