Ak chceme poznať vlastnú históriu, teda nielen tú, ktorú sme dostali do vienka po Novembri ´89, musíme poznať viaceré historické súvislosti o slovenskej identite, histórii a vývoji. Historik Dušan Kováč to charakterizoval asi takto: “Keď sa pozrieme na historický proces vývoja Slovákov ako národa, teraz nehovoríme o civilizačných veciach, Uhorský štát nepatril síce medzi tie najpokrokovejšie, ale už tu bola určitá industrializácia, civilizačné a modernizačné prvky tu fungovali, v tom Slováci nemuseli mať problémy. Čo tu ale nefungovalo, to bola národná rovnoprávnosť, to Slovákom chýbalo. A z tohto hľadiska, keď sa na to pozeráme z hľadiska Slovákov ako národa, rok 1918, 28. október je vlastne tým najdôležitejším bodom v národných dejinách! Všetko ostatné sa istým spôsobom odvíjalo práve od tohto momentu. Prečo to nie je u nás štátny sviatok, túto otázku treba dať asi niekomu inému, teda tomu, kto rozhoduje o štátnych sviatkoch, ja o nich nerozhodujem. Môj názor je – a už som ho publikoval niekoľkokrát, že je to dôsledok zdeformovaného historického vedomia. Historické vedomie Slovákov, pokiaľ ide o vzťah k vzniku Československa, bolo deformované dvakrát. Raz ľudákmi po roku 1939, ktorí si aj uvedomovali, že oni rozbili republiku spoločne s Hitlerom, no potrebovali nejako zdôvodňovať, že ten štát nestál za nič,” podčiarkol Dušan Kováč.
Chcete vedieť, ako to bolo so Slovákmi v 19. a 20. storočí a ktoré medzníky boli pre našu existenciu kľúčové? Najmä o tom bude prvá časť rozhovoru s našim renomovaným historikom, ktorú uverejníme už zajtra. V tej druhej sa bude venovať najmä vývoju po Novembri ´89 a súčasným aktuálnym súvislostiam.
