Smerák Dušan Jarjabek dostal od jedného z čitateľov otázku, či si pamätá na starý slogan z čias, keď sme boli ešte socialistickou republikou pred novembrom 1989, a to „so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Podľa autora sa dnes vyžaduje rovnaké heslo, aj keď pozmenené, a to „s USA, NATO a EÚ na večné časy a nikdy inak“.
Čitateľ sa nazdáva, že sme sa takto akoby vrátili pred rok 1989 a kladie si otázku, či sme za toto v Novembri ´89 bojovali.
„Vždy, keď ľudia dvíhajú ruky za alebo proti a skandujú v davovej psychóze to i ono, čo by v pokoji neurobili, ide o stratu osobnosti, prejav neslobody a potieranie demokracie. Že sa to stáva, vieme všetci, vidíme to a mnohí sa čudujeme. Prečo treba potláčať názory iných nasilu, a nie v diskusii? No asi preto, že sme sa ešte otvorene a slobodne diskutovať nenaučili. Máme sa ešte veľa čo učiť, aby sme o sebe mohli povedať – sme demokrati,“ odpovedá Jarjabek.
Čo si chcú USA dokázať?
Ďalší z čitateľov sa na poslanca obrátil s faktami, že Spojené štáty už opustili Dohodu o ochrane svetovej klímy, Jadrovú dohodu s Iránom a najnovšie vystúpili z Rady OSN pre ľudské práva. Uvádza, že do tohto roka chcú vystúpiť aj z UNESCO. Naskytá sa tak otázka, čo tým americký prezident Donald Trump chce dosiahnuť.
Pýta sa na vzťah Trumpa k medzinárodným dohodám, ktoré boli riadne uzatvorené a zaujíma ho aj to, prečo vedú USA ekonomickú vojnu voči takmer všetkým ekonomicky významným štátom.
„Politika Trumpa vyvoláva vo svete zdesenie jednak odstupovaním USA od medzinárodných zmlúv a zo svetových organizácií, ako aj prijímaním colných opatrení voči Európskej únii, Číne či Rusku, čo je, áno, priama cesta k ekonomickej vojne,“ konštatuje Jarjabek.
Podľa poslanca by prezident Trump mal rešpektovať historickú skúsenosť, že prvá ekonomická vojna v 19. storočí viedla k vzniku prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1918.
„Otázka znie, či to vie… Tak či onak, svet je v ohrození,“ uzatvára smerák.
Za prevážanie trestný čin?
Na Dušana Jarjabka smerovala aj otázka, či prevádzačstvo migrantov mimovládnymi a neziskovými organizáciami nejako riešia slovenské zákony. V prípade negatívnej odpovede čitateľa zaujíma, či sa neplánuje obmedziť činnosť týchto organizácií.
„O neziskovkách, ich činnosti a financovaní sa hovorí už dlhšie, ale intenzívnejšie až v ostatnom čase, keď vyšli na povrch informácie a otázky, ktoré si pozornosť zasluhujú. Napríklad v súvislosti s imigráciou, ale aj s problematikou financovania neziskoviek,“ odpovedá poslanec.
V súvislosti s touto témou zaujímalo ďalšieho čitateľa, kedy strana Smer predloží podobný návrh ako Maďarsko, kde predstavitelia neziskových organizácií, ktorí pomáhajú nelegálnym migrantom, by mali byť potrestaní. Konkrétne, aby bolo prevádzačstvo brané ako trestný čin.
„Predstavitelia V4 majú vzácne zhodný názor na riešenie problematiky imigrácie, ale každému štátu V4 treba ponechať vlastné postupy. Až realita ukáže, ktorý bol správny a ktorý nie,“ konštatuje zákonodarca.
Schengenský priestor
Otázka o budúcnosti schengenského priestoru v rámci EÚ prišla v čase, keď bolo zrejmé, že v Nemecku riešia koaličnú krízu. Čitateľ poukázal na vyjadrenie nemeckého ministra vnútra Horsta Seehofera o tom, že chce vracať migrantov na hraniciach Nemecka a je za obnovu hraničnej kontroly.
CSU sa k téme vyjadrila, že obnovenie kontrol by vedeli zariadiť do troch dní. Čitateľa zaujímalo, ako sme na tom my a koľko by nám trvala obnova kontroly na hraniciach.
„Som rád, že Nemci (Seehover) hľadajú cesty, ako zastaviť nával imigrantov a že už vari aj pani Merkelová pochopí, čo jej tvrdil pán Fico a všetci lídri V4. Neviem, či sa problém dá vyriešiť za tri dni, ako tvrdí CSÚ. No jedno je isté – imigráciu treba riešiť a vyriešiť čím skôr,“ uvádza Jarjabek.
Podľa neho sa treba vrátiť k starej myšlienke „postaviť zberné tábory v severnej Afrike a tam poskytovať azyl ľuďom, o ktorých zistíme aspoň to, kto v skutočnosti sú, a nie ich púšťať do Európy aj bez dokladov a v neobmedzenom počte“, dodáva.
„Po tom, čo pani Merkelová bezbreho otvorila náruč imigrantom bez toho, aby rokovala s niekým doma či s inými európskymi štátnikmi, okamžite nastal problém, ktorého riešenie nás dobieha všetkých, ale výrazne už aj Nemecko (pozri problémy medzi CDÚ a CSÚ). Už sa robia kroky, ako zamedziť mafii, aby bohatla na nešťastí iných, aj také, čo sú spojené s vrátením ekonomických migrantov do krajín pôvodu, ale stále to nie je dosť,“ vysvetľuje Jarjabek svoj postoj k migračnej kríze.
Uvádza, že najzásadnejší postoj k imigrácii mala Vyšehradská štvorka, ktorá sa proti plánu pani Merkelovej búrila. Problém napriek tomu pretrváva. „Faktom je aj to, že niektoré neziskovky financované zo zahraničia riešeniu problémov imigrácie nijako nepomáhajú, naopak – podkurujú. Asi už nastal čas riešiť aj tento problém. Navyše, riešením predsa nemôže byť vysťahovať do Európy pol Afriky.“
Poslanec sa dotkol aj otázky peňazí. „Pre prevádzačov, mafiu iste platí, že o peniaze vždy ide až v prvom rade. Politické riešenia, pravdaže, tiež stoja kopu peňazí, ale pri nich nejde o zderstvo, zisk, ale o riešenia problémov. Napríklad, ako zbaviť Afriku chudoby, nie ľudí. Čaká nás dlhá cesta. A čo za tým je? Iste chudoba, vojny, ale ako sme sa presvedčili aj špekulácia,“ uzatvára.
Poslanecké prázdniny
Istý čitateľ sa na profile poslanca pozastavoval nad tým, prečo majú zákonodarcovia dva mesiace prázdniny a či by im nestačili iba tri týždne. Vo svojej otázke sa zamyslel aj nad platmi alebo paušálnymi náhradami. Podľa jeho názoru to je nespravodlivé.
„Pri tom všetkom, čo kritizujete, treba asi brať do úvahy, že poslanecký mandát nie je ani zamestnanie a ani pracovný vzťah so zamestnávateľom. No iste aj to, že každý občan má zo zákona možnosť uchádzať sa o miesto v NR SR v parlamentných voľbách, uspieť, vyskúšať si prácu poslanca a vari až po jej poznaní začať rozjímať o spravodlivosti a o všetkom tom, čo vás v súvislosti s volenými zástupcami ľudu trápi,“ argumentuje Jarjabek.
