Rezort školstva je otvorený diskusii o detských lesných kluboch

    0
    Peter Krajňák (Autor: TASR)

    “Sme za otvorenie verejnej diskusie o tejto téme a určení presných pravidiel ich fungovania v našom školskom systéme. Dôležité je stanoviť presné podmienky hygienického zabezpečenia prevádzky lesných škôlok. Máme záujem odborne sa o tejto téme baviť vzhľadom na skutočnosť, že toto vzdelávanie v iných krajinách ako alternatíva úspešne funguje,” uviedol pre TASR štátny tajomník rezortu školstva Peter Krajňák.

    Lesné detské kluby sú zariadenia, v ktorých sa starostlivosť o deti uskutočňuje predovšetkým vonku v prírodnom prostredí. Na jedného pedagóga pripadá presný počet detí. Tie musia mať aj tzv. zázemie, teda miesto, kde si na určitý čas môžu odpočinúť, najesť sa, prezliecť sa, zahriať, prípadne sa venovať kresleniu či písaniu. Taktiež je tu prístup k pitnej vode a toaletám. 

    Režimy v detských lesných kluboch na Slovensku fungujú rôzne. Niektoré sú otvorené päť dní v týždni, niektoré len dva. “Je nám jasné, že rozdiel medzi nami a materskými školami exituje. Nechceme ľudí zavádzať, že my sme materská škola. V asociácii je 16 takýchto organizácií, ale nie všetky kluby sa do asociácie pripojili. Najviac je ich okolo Bratislavy,” uviedla pre TASR Lenka Hrúzová z Asociácie detských lesných klubov na Slovensku.

    Debatu s rezortmi školstva a zdravotníctva začala táto asociácia v roku 2017. “Aj nám samým by sa lepšie pracovalo, keby sme poznali konkrétne podmienky, v ktorých by to vyhovovalo všetkým. My sami máme pocit zodpovednosti voči deťom aj voči ľuďom, ktorí v kluboch pracujú. Chceme, aby sa cítili bezpečne,” zdôraznila Hrúzová.

    V Česku v súčasnosti funguje 140 lesných škôlok. Tereza Valkounová z českej Asociácie lesných materských škôl tvrdí, že rodičia tam majú “veľký záujem o inovatívne vzdelávanie”. Lesné materské školy sú tam súčasťou predškolského vzdelávania, teda majú presnú legislatívnu definíciu.

    “Keď prídete do lesnej škôlky, vyzerá to v nich inak. Ale funkciu plní. Je zdravá, bezpečná a slúži k vzdelávaniu detí. Aktuálne legislatívne riešime stravovanie v takýchto zariadeniach,” vysvetlila pre TASR Valkounová. Inšpiráciu Česi získali v Nemecku, kde takýto typ škôlok funguje 25 rokov. 

    Zástupkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre Alena Gregušová povedala, že treba si uvedomiť, že len-čo by nejaká právnická osoba prevzala na seba zodpovednosť za prevádzku takéhoto typu zariadenia, tak by mala byť napríklad splnená aj povinnosť zásobovania zdravotne bezpečnou pitnou vodou.

    “Nevylučujeme, že by to mohlo fungovať aj takýmto spôsobom a v podstate sa dá povedať, že aj dnes je to v našej legislatíve zadefinované tak, že zariadenie pre deti musí byť zásobované zdravotne bezpečnou pitnou tečúcou aj teplou vodou. Táto požiadavka tu už je. Nemáme zadefinované, že to musí byť zásobovanie z verejného vodovodu. Je podmienka, že voda musí spĺňať požiadavky na kvalitu a musí byť zdravotne bezpečná,” zdôraznila Gregušová pre TASR. Ako podotkla, tzv. suché záchody súčasná legislatíva na Slovensku nepripúšťa. Zdôraznila, že ku kompromisu by mohlo medzi stranami dôjsť, ale je dôležité, aby si lesné kluby uvedomili, čo všetko legislatívna zmena zahŕňa.

    - Reklama -