“Samozrejme, ak niečo funguje dlhší čas, je len logické, že dochádza k zmenám, respektíve prispôsobeniu systému dnešným potrebám. Nahradenie Schengenu však jednoznačne nie je na programe dňa, ale jeho “vylepšenie” áno,” konštatoval hovorca.
V októbri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ bola na hranici medzi Bulharskom a Tureckom spustená Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorej cieľom je ochrana vonkajších hraníc Únie. “Práve účinná ochrana vonkajších hraníc je hlavným predpokladom jeho fungovania. Aj systém vstup/výstup (Entry/Exit System, EES) a Európsky cestovný a informačný autorizačný systém ETIAS predstavujú posilnenie hraničných kontrol – v rámci EES sa budú prichádzajúcim do Schengenu odoberať biometrické údaje a systém ETIAS ešte pred príchodom posúdi, či dotyčná osoba spĺňa podmienky na vstup do Schengenu,” konštatoval Susko.
Ako ďalej uviedol hovorca, zrušenie vnútorných hraníc medzi členskými štátmi EÚ a umožnenie voľného pohybu je považované za hlavný výdobytok Schengenu, ktorý však musí byť na druhej strane vyvážený efektívnymi nástrojmi na manažment a kontrolu vonkajších hraníc a boj proti zločinu a terorizmu.
“Vzhľadom na migračnú krízu a nekontrolovateľný pohyb migrantov a zároveň pre posilnenie vnútornej bezpečnosti po teroristických útokoch platia v rámci Schengenu obmedzenia týkajúce sa dočasných kontrol na vnútorných hraniciach. Túto výnimku zo schengenského práva využilo Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Nórsko, Švédsko a Francúzsko, t.j. obmedzenia fungovania Schengenu vyplývajú z mimoriadnych udalostí, ktorým Európa čelí,” uzavrel.
Schengen bol vytvorený v roku 1985 a Slovensko sa k nemu pripojilo v roku 2007. V súčasnosti ho tvorí 26 štátov (22 členských štátov EÚ, ďalej Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko). Spomedzi členských štátov EÚ má tzv. opt-out výnimku Veľká Británia a Írsko, osobitné postavenie má aj Dánsko. V schengenskom priestore sa momentálne nenachádza z krajín EÚ Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Cyprus.
- Reklama -
