Za prijatie Sargentiniovej správy zdvihlo ruku 448 zo 751 členov europarlamentu, 197 bolo proti a 48 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Správu podporili traja z trinástich slovenských europoslancov. Hlasovania v Štrasburgu sa zdržala europoslankyňa Monika Beňová. Tá na sociálnej sieti vysvetľuje, prečo sa tak rozhodla, keď jej kolegovia povedali jasné áno alebo nie.
„Je pravdou, že Viktora Orbána a aj Fidesz dlhodobo kritizujeme za niektoré opatrenia, ktoré v legislatívnej podobe prijímajú vlády pod jeho vedením. Je tiež zvláštnym príkladom toho, ako sa z mladého demokrata stal starý autokrat,“ konštatuje Beňová v úvode svojho facebookového statusu.
Pravdou je však podľa europoslankyne aj to, že Orbánov Fidesz opakovane vyhral v Maďarsku voľby, a to s výrazným náskokom a jeho najpočetnejšou opozíciou je dnes ešte oveľa radikálnejší Jobbik. „Keby boli bývali konzekventní v čase, keď sme Orbána kriticky upozorňovali na kroky, ktoré boli v rozpore so zavedenými hodnotami, dnes nemuseli ostentatívne hlasovať rovno za obmedzenie hlasovacích práv pre Maďarsko,“ dodáva.
Podľa Beňovej aj Európska komisia mohla viac komunikovať s Maďarskom, aby sa takémuto kroku predišlo. „Najviac mi však prekáža dvojtvárnosť. V júli sa totiž predsedníctva v Únii ujalo Rakúsko, ktorej vládnucou stranou je okrem konzervatívcov aj radikálne pravicová FPO. Nikto vtedy ani neotvoril otázku, ako je vôbec možné, aby nám presedala vláda, ktorej súčasť tvorí takáto strana,“ zdôvodňuje europoslankyňa svoje rozhodnutie zdržať sa hlasovania o správe Judith Sargentiniovej.
Rovnako ako Beňová sa rozhodli aj Richard Sulík, Jana Žitňanská, Monika Smolková a Vladimír Maňka.
Orbán prekročil hranice únosnosti
Na rozdiel od nich zahlasoval za Sargentiniovej správu europoslanec Ivan Štefanec, ktorý sa na sociálnej sieti vyjadril oveľa tvrdšie než jeho kolegyňa Beňová.
„Režim Viktora Orbána už prekračuje všetky hranice únosnosti. Zlikvidoval opozičné médiá, ovládol verejný priestor, obmedzuje akademické slobody. Navyše jeho odpor voči migrantom sa končí tam, kde sa začínajú úplatky za udelenie maďarského občianstva. A to aj ľuďom preukázateľne napojeným na teroristov,“ píše Štefanec.
Podľa europoslanca nie je Orbán žiaden záchranca kresťanskej Európy. „Ale obratný a cynický populista, ktorý ničí vlastnú krajinu aj Európsku úniu,“ píše Štefanec s tým, že preto zahlasoval za prijatie správy a podporil tak začatie konania proti Maďarsku v zmysle článku 7. Za hlasovali aj Eduard Kukan a Boris Zala.
Zlé načasovanie a polovičaté informácie
Niektorí slovenskí zástupcovia v europarlamente sa vyjadrili ešte pred samotným hlasovaním. Pál Csáky (SMK), ktorý má zo všetkých slovenských poslancov Európskeho parlamentu najbližšie k Orbánovi, uviedol, že bude hlasovať proti správe. Vraj pre nešťastné načasovanie správy na prahu kampane pred eurovoľbami. „Vidím určité problémy v Maďarsku, ale treba ich riešiť po eurovoľbách alebo ich bolo treba riešiť skôr ako teraz.“ Csáky pripustil, že po prijatí Sargentiniovej správy vznikne tlak, aby europoslanci za Fidesz opustili EPP.
Miroslav Mikolášik z KDH označil spravodajkyňu Sargentiniovú za neskúsenú političku, ktorá podľahla tlakom a jej správa obsahuje polovičaté informácie alebo nepravdy. Správu podľa neho podporujú hlavne liberáli, socialisti a komunisti. Podľa jeho slov sú v správe sporné veci, napríklad týkajúce sa Stredoeurópskej univerzity alebo postavenie rómskej menšiny, čo možno vyčítať aj Slovensku. Dodal tiež, že v súčasnosti by sa EP mohol otázkou právneho štátu zaoberať skôr v prípade Rumunska, kde sociálnodemokratická vláda čelí mohutným protestom proti „vláde korupcie“.
Proti hlasovala aj jeho kolegyňa z KDH Anna Záborská. V Maďarsku sú podľa nej mnohé znepokojujúce veci, napríklad korupcia a nakladanie so štátnymi financiami, to však neznamená, že na pôde EP treba „strieľať ťažkým kalibrom“ v podobe otvorenia článku 7 Lisabonskej zmluvy. Pripomenula tiež, že vláde v Budapešti sa vyčítajú aj veci spojené s ochranou rodiny, manželstva a života, čo je však výlučná právomoc každej členskej krajiny EÚ, aj preto diskusiu o článku 7 vníma ako spolitizovanú, čo podľa nej ešte viac prispeje k polarizácii európskej spoločnosti.
Proti sa postavil aj Branislav Škripek z OĽaNO.
- Reklama -
