Na otázku čitateľa podpísaného iniciálami N. O., či si v SaS myslia, že policajti čakajú, kým Sulík zvolá tlačovku a vyzve ich so slzami v očiach, aby urobili rázny koniec so psími zápasmi, strana odpovedala, že má nesprávne informácie, pretože ich predseda tlačovú besedu nezvolával. Bola to iniciatíva podpredsedníčky NR SR Lucie Ďuriš Nicholsonovej. „Ide o nehumánne a drastické týranie stoviek psov. Toto nie je politická záležitosť. Je to záležitosť ľudskosti, niečo, čo musíme všetci spoločne – bez ohľadu na politickú príslušnosť – odsúdiť,“ dôvodili, prečo považovali za dôležité na vec upozorniť.
Vo voľbách do VÚC išlo o kolektívny úspech spoločných poslancov
Horstovi sa nezdalo fér porovnávať výsledky strany Smer s výsledkami celej demokratickej pravicovej alternatívy vrátane mimoparlamentného KDH. Pýtal sa, kto má hovoriť o neúspechu alebo neúspechu, ak Smer získal 88 poslancov a celá alternatívna koalícia 105. „Strany demokratickej opozície sa na rozdiel od vládneho zlepenca dokázali spojiť a vytvoriť alternatívu, o ktorej Robert Fico hovorí, že neexistuje. SaS vystupovala ako súčasť koalície, nie ako samostatná (najsilnejšia opozičná) strana,“ uviedla strana SaS v odpovedi s tým, že voliči z hlasovacích lístkov nevedeli, či volia kandidáta SaS alebo OĽaNO, prípadne KDH.
„To znamená, že 105 zvolených poslancov našej koalície je 105 našich poslancov, to je náš spoločný výsledok bez ohľadu na to, koho ktorá strana nominovala (a nie je to len SaS, OĽaNO a KDH, ale napríklad aj Zmena zdola, OKS a NOVA),“ vyhlásilo Komunikačné oddelenie SaS a dodalo, že ak mali strany OĽaNO a KDH k dispozícii „lokálne silnejšie mená“, v záujme úspechu im SaS ustúpila. „Takže ide o kolektívny úspech a všetci zvolení poslanci sú naši spoloční koaliční poslanci,“ uzavrela celú záležitosť SaS.
Čitateľ s nickom Sagan sa nazdáva, že tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová by mohla byť v konflikte záujmov, pretože v Potravinárskej komore Slovenska zastupuje inštitúcie ako Dr. Oetker či Coca Cola, ktorých sa týkala dvojaká kvalita potravín. Spýtal sa strany SaS, či nám chce naozaj nahovoriť, že kvalita potravín je rovnaká.
Podľa SaS ide o širšiu problematiku. Opozičná strana sa zhodla s premiérom, že výrobok predávaný pod jednou značkou by mal mať rovnaké zloženie. Ak je lančmít pre Nemecko vyrobený z bravčového mäsa a pre Slovensko z mechanicky separovaného mäsa, považujú to za klamanie spotrebiteľa.
Politický tlak vo veterinárnej a potravinovej správe
V SaS však poukázali na skutočnosť, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) má možnosť od roku 2007 kontrolovať klamlivé konanie a klamlivé opomenutie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, no téme sa nevenovala a začala sa ňou zaoberať po voľbách v roku 2016.
„Zo ŠVPS SR odišli odborní pracovníci s viac ako 23-ročnou praxou, pretože nechceli znášať politický tlak a podpisovať zmanipulované protokoly,“ konštatuje SaS.
„V dokumentoch, ktoré boli poskytnuté aj médiám, boli medzi nevyhovujúce výrobky zaradené aj také, ktoré reálne nevyhovujúce neboli, resp. kde duálna kvalita preukázaná nebola (napríklad Actimel, Gold kukurica) a aj také výrobky, ktoré mali na Slovensku kvalitu dokonca lepšiu (napríklad kakaový puding, kešu oriešky),“ uvádza sa ďalej v odpovedi strany. Preto SaS vyzvala ministerku Matečnú na vysvetlenie podozrení týkajúcich sa kontrolných zistení a nový profesionálny prieskum týchto produktov a požiadala o protokoly z analýz.
„Analýzy by mali byť vykonané rovnakými metódami, ako ich robí výrobca a výsledky analýz by mali byť vyhodnotené na špecifikáciu výrobku. Takto ŠVPS SR nepostupovala,“ konkretizovala SaS. Potraviny a suroviny, z ktorých sú vyrábané, sú podľa strany živý materiál a nikto nemôže chcieť, aby boli trebárs identické hodnoty cukru v kukurici.
Matovičovo vyjadrenie, že novým premiérom bude jednoznačne Veronika Remišová, v SaS vnímajú ako jeho slobodný názor. Keďže je poslancom rovnakého poslaneckého klubu ako Remišová, bolo by zvláštne, keby verejne povedal, že Richard Sulík by bol lepší premiér. „Zároveň Igor Matovič povedal, že Richard Sulík má na to, aby bol premiér,“ argumentuje SaS. Tieňovú vládu považujú za trocha predčasný a nie zmysluplný krok.
Na otázku, či by SaS bola za ustanovenie 28. októbra za štátny sviatok, strana odpovedala, že je to srdcová záležitosť dvoch členov poslaneckého klubu – Petra Osuského a Ondreja Dostála. „Vo všeobecnosti je však SaS skôr za zrušenie niektorých štátnych sviatkov. Slovensko totiž patrí medzi krajiny s najvyšším počtom sviatkov v EÚ, čo v konečnom dôsledku pribrzďuje rast životnej úrovne,“ drží si líniu SaS.
Novelu zákona o príplatkoch pripravili bez diskusie a analýzy
Leger chce vedieť, prečo má SaS problém podporiť v parlamente zákon na zvýšenie príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov. Dostal odporúčanie prečítať si komentár poslankyne Jany Kiššovej, v ktorom sa píše, že ak bude štát neustále umelo upravovať a navyšovať platy bez zohľadnenia možností tých, ktorí to majú platiť, sme na najlepšej ceste dosiahnuť negatívne dôsledky na zamestnanosť a zvyšovanie cien. Kým množstvo tých veľkých či štátom dotovaných firiem to nepocíti, strana sa obáva o osud malých a stredných podnikateľov. „Mnohí fungujú takpovediac zo dňa na deň, ledva prežívajú, poctivo si prevádzkujú svoje pekárne či iné prevádzky. Ak im štát zvýši náklady a trh v ich chudobnom regióne neunesie zvýšenie cien, tak to môžu zabaliť,“ myslia si v SaS.
Problém tejto novely Zákonníka práce podľa nich nie je len v obsahu, ale aj v procese prípravy, pretože vláda sa ho rozhodla „prehnať parlamentom“ ako poslanecký návrh, bez medzirezortného pripomienkového konania, bez diskusie so zástupcami podnikateľov či zamestnávateľov, bez diskusie na tripartite. „Teda aj v príkrom rozpore s požiadavkami Európskej únie, ktorá prikladá veľký význam sociálnemu dialógu. Je naozaj nepochopiteľné, že vláda nechce počuť argumenty tých, ktorým ide zvýšiť náklady,“ píše poslankyňa.
Upozornila, že pripravovanej novele nepredchádzala okrem diskusie ani žiadna analýza dôsledkov na zamestnanosť či ekonomiku firiem. „Nevieme ani nič o potenciálnom vpylve na zvyšovanie spotrebiteľských cien. Takže nakoniec sa pokojne môže stať, že efekt bude úplne opačný. Tí, ktorých zvýšené náklady znesú zvýšenie cien, ich aj zvýšia. Vyššie ceny budú platiť (napríklad za pekárenské výrobky pečené a rozvážané v noci) aj tí, ktorí pracujú cez deň a žiadna mzda sa im nezvýši. Tým sa zníži ich kúpyschopnosť,“ obáva sa ekonómka.
