Denník El País s odvolaním sa na údaje Eurostatu napísal, že v roku 2017 bol rozdiel v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa (pri parite kúpnej sily) medzi najbohatším regiónom Európy – západným Londýnom, a najchudobnejšou časťou Španielska – Extremadurou, až 168 700 eur. To bolo o 41 % viac ako v roku 2007.
Podľa španielskych novín sú tieto čísla príkladom toho, ako finančná kríza v roku 2008 upevnila regionálnu nerovnosť v rámci bloku, pričom bohatstvo sa čoraz viac sústreďovalo v najväčších európskych metropolách. Španielsko pri porovnávaní neskončilo dobre: iba päť jeho regiónov má HDP na obyvateľa nad európskym priemerom.
A teraz sa nad Európou vznáša prízrak novej recesie, pričom jazvy po predchádzajúcej kríze ešte stále nie sú úplne zahojené. Z októbrovej správy Eurostatu vyplýva, že kým veľké hlavné mestá EÚ a ich metropolitné oblasti naakumulovali za ostatných niekoľko rokov veľké bohatstvo, väčšina ostatných regiónov Únie má HDP na obyvateľa rovný alebo nižší, ako je priemer bloku na úrovni 30.900 eur. Konkrétne, zatiaľ čo v roku 2007 to bolo 59 % regiónov, v roku 2017 už 62 %.
Inými slovami, hospodárske oživenie nezmenšilo priepasť medzi členskými štátmi EÚ ani regionálne nerovnosti, ktoré existujú v každom štáte. Španielsko nie je výnimkou. Medzi metropolami jeho regiónov a vidieckymi a postindustriálnymi oblasťami stále pretrvávajú výrazné rozdiely v bohatstve. A v rokoch 2017 až 2017 sa ešte prehĺbili.
V roku 2017 bol HDP na obyvateľa nad európskym priemerom iba v piatich španielskych regiónoch: Madrid, Baskicko, Navarra, Katalánsko a Aragónsko. Na druhom konci spektra sa nachádzajú Extremadura, enklávy Melilla a Ceuta v severnej Afrike a Kanárske ostrovy. Ich HDP na obyvateľa sa pohybuje v pásme 64 % až 75 % priemeru EÚ.
Aj keď sa príjem na obyvateľa za uplynulých 10 rokov zvýšil takmer vo všetkých španielskych regiónoch, v podstate sa vrátil len na úroveň pred krízou a klesol oproti priemeru EÚ.
„Kríza zväčšila rozdiely v príjmoch medzi regiónmi,“ skonštatoval José García Montalvo, profesor na Univerzite Pompeu Fabra. Domnieva sa, že európska kohézna politika, ktorej cieľom je obmedziť nerovnosti, nestačí na potlačenie týchto rozdielov.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v jednej z nedávno zverejnených správ jasne uviedla, že regióny s rozsiahlou medzinárodnou expozíciou zažívajú najrýchlejší rast. Napríklad veľké metropoly priťahujúce neprimerané množstvo zahraničného kapitálu a sú tak oveľa bohatšie ako mestá s obmedzenými zahraničnými investíciami.
„Je to všeobecný trend,” povedal Ignacio Molina, výskumník v Elcano Royal Institute. „Koncentrácia bohatstva by nastala aj bez krízy, ale tendencia sa zintenzívnila a kríza zhoršila účinok.”
V roku 2017 zaznamenal západný Londýn priemerný HDP na obyvateľa 188.000 eur, čo bolo takmer šesťkrát viac ako európsky priemer, čím sa stal najbohatšou oblasťou v Európe. Luxemburg bol s veľkým odstupom druhý s priemerným HDP na obyvateľa 75 900 eur. A na opačnom, poslednom mieste sa ocitlo severozápadné Bulharsko.
Podľa článku nezávislého Centra pre európsku reformu už nie sú najproduktívnejšie tie regióny, ktoré sú vysoko industrializované.
Dôležitým faktorom je aj umiestnenie v blízkosti prosperujúceho mesta alebo mesta s vysokým percentom mladých profesionálov.
Tento trend, v ktorom sa bohatstvo sústredí vo veľkých metropolách, označil Eurostat za „monocentrický“ a prevláda aj vo východnej Európe. V Prahe, Bratislave a Bukurešti je HDP na obyvateľa značne nad európskym priemerom, zatiaľ čo zvyšok krajiny výrazne zaostáva. Taliansko a Nemecko sú jediné dve výnimky z tohto pravidla.
„Kríza neovplyvnila hromadenie bohatstva natoľko ako jeho rozdelenie,” dodáva Molina. „Je to dôsledok krízy a predovšetkým vplyvu úsporných opatrení.”
Keďže v Európe začínajú pribúdať dôkazy o tom, že hospodárstvo smeruje k poklesu, je teraz dôležité, aby sa rozhodla, kam investovať.
„Mala by sa EÚ zamerať na hnacie motory hospodárskeho rastu, alebo na upadajúce regióny?” kladie zásadnú otázku Molina a zároveň varuje, že podpora tých istých oblastí ako minule môže mať viac ako len ekonomické následky. Poukázal pritom na vyľudňovanie niektorých regiónov v Španielsku či nedávne protesty žltých viest vo Francúzsku.
