Eurozóna takmer po dekáde stagnácie konečne zažíva robustné oživenie. Avšak bankový a finančný systém je podľa ekonómov naďalej náchylný na krízy a eurozóna je ekonomicky a politicky rozdelená a nedokáže naplniť svoj rastový potenciál. Preto je “najvyšší čas na reformu finančnej, fiškálnej a inštitucionálnej architektúry eurozóny”.
Francúzski a nemeckí ekonómovia predložili návrhy reforiem v šiestich kľúčových oblastiach. Balík reforiem nepredstavuje žiadny významný zlom v porovnaní “s doterajšou filozofiou európskeho projektu a neobsahuje zmenu politickej orientácie menovej únie”.
“Reformy v eurozóne sú urgentné, ak má menová únia splniť svoj prísľub prosperity a ak má byť adekvátne pripravená na riešenie budúcich kríz,” uvádza sa v návrhu ekonómov. Dodali, že navrhujú síce obmedzené, ale realistické opatrenia, ktoré by však mohli byť mimoriadne efektívne.
Reformy spájajú zdieľanie rizík v rámci členských štátov eurozóny s väčšou fiškálnou disciplínou. “Francúzsko a Nemecko hrajú kľúčovú úlohu pri reforme eura. Mali by vyvinúť spoločný koncept a potom presvedčiť svojich európskych partnerov, aby ho prijali. To bude fungovať len v prípade, že obe krajiny prijmú kompromisy a nájdu spoločnú pozíciu,” uviedol šéf nemeckého ekonomického inštitútu Ifo Clemens Fuest.
Navrhovaný balík reforiem je potrebné realizovať v celku. Medzi opatrenia, ktoré obsahuje, patrí napríklad:
1. Dokončenie bankovej a kapitálovej únie.
2. Nové jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá regulujúce verejné financie, ktoré by nahradili dlhové pravidlá Maastrichtskej zmluvy.
3. Položenie základov pre riadenú reštrukturalizáciu dlhu krajín, ktorých solventnosť sa nebude dať obnoviť finančnou pomocou, pričom politika a podmienky pomoci musia zabezpečiť, že ju nedostanú krajiny s neudržateľnou výškou dlhu.
4. Nový spoločný fond na podporu jednotlivých krajín, ktoré zažívajú rozsiahlu krízu.
5. Vytvorenie syntetického bezpečného aktíva eurozóny, ktoré by investorom poskytovalo alternatívu k dlhopisom členských krajín.
6. Reforma inštitúcií, pričom vedenie Euroskupiny by pripadlo komisii. V rámci reformy by sa vytvorením nového fiškálneho dohľadu v Euroskupine oddelilo politické rozhodovanie a dohľad.
Medzi skupinu ekonómov, ktorí vypracovali odporúčania reforiem, patria napríklad šéf inštitútu Ifo Clemens Fuest, šéf inštitútu DIW Marcel Fratzscher, ekonómka Agnes Bénassy-Quéréová z Paris School of Economics alebo Macronov poradca Jean Pisani-Ferry.
