Ján Figeľ je „presvedčený, že Slovensko, eurozóna aj Európska únia je dnes pripravená na scenáre, ktoré pred tým neexistovali“. V tomto prípade predseda KDH pripomína, že v hre je aj takzvaný Grexit, teda úplný odchod Atén z menovej únie. Grécko je k tomuto scenáru bližšie aj podľa niektorých slovenských europoslancov. Podľa europoslanca Ivana Štefanca už samotná „možnosť vystúpenia, respektíve vylúčenia pri nedodržiavaní pravidiel Európskej menovej únie donúti ostatné členské štáty eurozóny, aby zodpovednejšie pristupovali k pravidlám eurozóny”.
Viacero slovenských politikov je naklonených scenáru, ktorý by pre Grécko znamenal vypadnutie zo skupiny krajín platiacich eurom. Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna v rozhovore pre TA3 uviedol, že pre eurozónu aj Atény „by bolo lepšie, aby to bol riadený proces a práve naopak, aby sme im pomohli v tom ako zaviesť svoju menu“. Dôkazom toho, že Grécko nie je schopné dohodnúť sa s veriteľmi je podľa slovenského ministerstva financií aj fakt, že po referende s odmietavým výsledkom odstúpil grécky minister financií Janis Varoufakis.
Reformy požadované veriteľmi od Atén výmenou za zvyšnú časť úverovej pomoci v hodnote vyše 7 miliárd eur Gréci odmietli v referende. To nahráva stranám, ktoré už dávnejšie tvrdili, že celý záchranný mechanizmus pre Grécko je zle nastavený. Podľa strany SaS je to výsledok „absolútne pomýlenej politiky zachraňovania, ktorá vychádza z presvedčenia, že Grécko sa môže reformovať a konsolidovať svoje verejné financie ako riadny člen eurozóny“. To, ako funguje grécky štát, je nezlučiteľné s členstvom v eurozóne a podľa predsedu strany Sieť Radoslava Procházku si Gréci v referende vybrali vlastnú cestu, preto neexistuje „jediný dôvod, pre ktorý by túto cestu mali financovať členské štáty eurozóny“.
