Realistickému postoju sa dnes v médiách hovorí „agent Ruska“. Akademik sa rozhovoril o Trumpovi, Putinovi a nemeckej banke, ktorá proste nesmie skrachovať

    0
    Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin (Autor: SITA)

    V USA sa blížia prezidentské voľby, v ktorých o post spolu bojujú Hillary Clintonová a Donald Trump. Nech ide ale o akúkoľvek tému, Trump neustále čelí útokom pre svoje škandalózne správanie. Clintonová má podľa prieskumov problémy s tým, že jej ľudia jednoducho neveria. Reuters uvádza, že ak by na ňu Trump útočil tak, ako v tej poslednej debate, znechutil by jej voličov a tí by zostali doma. Neustále opakuje slovné spojenie „crooked Hillary. Kto je podľa vás bližšie k cieľu na ceste k Bielemu domu? Koho by ste radšej videli na čele Spojených štátov?

    Radšej by som videl na čele Spojených štátov Donalda Trumpa, najmä kvôli jeho realistickému pohľadu na zahraničnú politiku a odhodlaniu napraviť vzťahy s Ruskom. Avšak obávam sa, že Hillary Clintonová má k víťazstvu bližšie vzhľadom na to, že má podporu amerických elít a prakticky všetkých médií.

    Predvolebné konfrontácie medzi Clintonovou a Trumpom otvorili okrem iného otázku Ruska. V súvislosti s tým sa objavujú podozrenia, že vraj je Trump „agentom Ruska, Rusko je obviňované z toho, že chce ovplyvniť americké prezidentské voľby. O Hillary Clintonovej sa zase hovorí v tom zmysle, že bude obyčajnou pokračovateľkou Obamovej línie. Možno sa v tomto nejako vyznať? A aký bude mať voľba prezidenta USA dosah na Českú republiku a prípadný vplyv Ruska u nás (v ČR, pozn. red.)?

    Donald Trump je obviňovaný z toho, že je agentom Ruska, len preto, že presadzuje vo vzťahu k Rusku realistickejšiu politiku, založenú na partnerstve a nie na štvanici proti Rusku a jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Je len logické, že prezident Putin si praje víťazstvo Donalda Trumpa, pretože s ním sa skôr dohodne než s Hillary Clintonovou. Ale že by sa pokúšal nejako ovplyvňovať americké voľby? O tom veľmi pochybujem.

    Hillary Clintonová bola v Obamovej administratíve ministerkou zahraničia a jeho zahraničnej politike vtlačila svoje predstavy. Možno predpokladať, že jej víťazstvo bude znamenať pokračovanie obkľučovania Ruska vojenskými základňami, pokračujúce vojenské provokácie proti Rusku, vypätú protiruskú rétoriku, pokračovanie protiruských sankcií a ochotu Spojených štátov vojensky intervenovať všade tam, kde sa im to bude zdať výhodné pre ich záujmy.

    Všimli ste si, ako zástancovia Clintonovej čím ďalej, tým viac robia z Ruska strašiaka celého sveta, ktorý chce posilňovať svoju moc hlavne v Sýrii? Na druhej strane, asi 40 miliónov Rusov sa zapojilo do celoštátneho cvičenia civilnej obrany. Počíta sa tiež s praktickým nácvikom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany obyvateľstva. Do akej miery súvisí tento nácvik so zhoršením vzťahov so Západom alebo s dokazovaním sily práve v súvislosti s už spomínanými voľbami?

    Začnem druhou časťou vašej otázky. Spomínané mohutné cvičenie civilnej obrany v Rusku určite súvisí so zhoršením vzťahov so Západom a je logickou odpoveďou na západné, najmä americké provokácie. Rusko posilňuje pozície, kde je to len možné, a snaží sa tak odradiť Západ, najmä opäť Spojené štáty, od prvého úderu.

    Čo sa týka Sýrie, ako pre Spojené štáty a štáty Perzského zálivu, teda Saudskú Arábiu, Katar, Kuvajt a SAE, a tiež pre Turecko, má kľúčový strategický význam, pretože spomínané štáty by si želali vybudovať ropovod zo štátov Perzského zálivu cez Sýriu do Európy, čím by Rusko odstrihli ako dodávateľa energetických surovín do Európy a naopak, by sa Európa stala závislejšia od konzervatívnych islamských monarchií Zálivu, čo by nepochybne urýchlilo jej islamizáciu. Rusi si však tento zámer takisto uvedomujú a uvedomujú si tiež, že realizácia tohto plánu by mala na ich energetický vývoz, ktorý pre nich predstavuje hlavný zdroj príjmov, zhubný vplyv. Preto práve v Sýrii prebieha taký urputný súboj medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

    Strašiaka z Ruska naozaj netreba robiť. Krajiny, pre ktoré sa z Ruska robí strašiak, sú Krym, Ukrajina, Sýria… Teda krajiny, ktoré predtým patrili do sféry ruského vplyvu a v ktorých sa teraz Spojené štáty pokúšajú buď pomocou tzv. farebných revolúcií, alebo podpory teroristických zoskupení, tento status quo zmeniť vo svoj prospech. Rusko len bráni svojich tradičných spojencov a životne dôležité záujmy.

    Na najvyšších miestach ruskej politiky sa schyľuje k ďalším zmenám, ktoré politickí experti pripisujú snahám ruského prezidenta pozmeniť zostavu jeho najbližšieho tímu pred prezidentskými voľbami v roku 2018. Objavujú sa informácie o tom, že prezident Vladimir Putin vytvára dve nové organizácie veľmi podobné KGB. Je to len potvrdenie o posilňovaní moci Putina? A bude Putin stálym favoritom prezidentských volieb a ich jasným víťazom?

    Čo sa týka vzniku spomínaných dvoch organizácií, myslím si, že má vzniknúť ministerstvo pre štátnu bezpečnosť a Národná garda. Naozaj neviem, nakoľko budú tieto organizácie podobné sovietskej KGB. Bývalý rumunský generál bezpečnosti Ion Pacepa v jednej zo svojich kníh vypovedá, ako mu v roku 1970 povedal bývalý predseda KGB Jurij Andropov: „Naša gosbezopasnosť držala Rusko pri živote posledných 500 rokov, naša gosbezopasnosť urobila Rusko najsilnejšou vojenskou veľmocou na zemi a naša gosbezopasnosť povedie Rusko do budúcnosti ďalších 500 rokov. Odhadujem, že aj súčasná reorganizácia patrí do filozofie vyjadrenej Jurijom Andropovom.

    Čo sa týka prezidentských vyhliadok Vladimira Putina, domnievam sa, že pre túto chvíľu je jednoznačným favoritom prezidentských volieb.

    Rusko-americká septembrová dohoda o prímerí v Sýrii predpokladala, že umiernená opozícia sa od teroristov, ako je Front dobytia Levanty, oddelí, čo sa nestalo a Rusko z toho viní USA, ktoré mali tento bod dohody zabezpečiť. Teraz Rusko schytáva kritiku za intenzívne bombardovanie Aleppa. Bola toto strategická chyba Ruska alebo jednoducho možno postupovať len silou? A čo si myslíte o úvahách zaviesť pre ich postup ďalšie sankcie proti Rusku?

    Rusko bojuje v Sýrii proti teroristom podporovaným Spojenými štátmi, a preto je zrejmé, že čokoľvek v tejto veci urobí, vždy bude terčom kritiky. Zatiaľ si vedie v Sýrii veľmi dobre a postupne znižuje manévrovací priestor Spojených štátov, napríklad rozmiestnením komplexov S-300 a S-400. Spojené štáty sa budú, samozrejme, snažiť Rusko maximálne poškodiť, napríklad volaním po ďalších sankciách, ale ich skutočné možnosti pokladám za veľmi obmedzené.

    Bezpečnostný expert Jaroslav Štefec súdi, že situácia na Blízkom východe momentálne nabrala kvalitatívne novú dynamiku, ktorá už nie je v réžii USA. „Nič na tom nemôže zmeniť ani rétorika niektorých amerických generálov, myslením zamrznutých v rokoch studenej vojny, ani Kerryho vyhlásenie, že Rusko sa v Sýrii dopúšťa vojnových zločinov,“ tvrdí Štefec. Navyše ruský prezident odložil plánovanú cestu do Paríža potom, čo mu jeho francúzsky náprotivok François Hollande ponúkol rokovania len o Sýrii. Vyplýva z toho nejaká zmena?

    Prezident Hollande ponúkol prezidentovi Putinovi rokovania len o Sýrii, kritizoval Rusko za údajné vojnové zločiny v Aleppe a odmietol účasť prezidenta Putina na akýchkoľvek ďalších aktivitách vo Francúzsku, najmä kultúrnych, s tým, že na tieto akcie nie je vhodný čas. To všetko dohromady na mňa urobilo dojem, že si pozýva prezidenta Putina na koberček. Za týchto okolností Putin skutočne nemohol do Francúzska ísť.

    V Istanbule podpísali zástupcovia Ruska a Turecka dohodu o vybudovaní plynovodu TurkStream, ktorý má viesť plyn z Ruska do Turecka a odtiaľ ďalej do Európy. Ruský prezident povedal, že Rusko poskytne Turecku zľavu na nákup plynu v rámci širších dohôd, ktoré zahŕňajú vybudovanie plynovodu. Moskva tiež zruší embargo na dovoz tureckého tovaru. Tlačové agentúry hovoria o tom, že sa Rusko s Tureckom dohodlo na posilnení kontaktov aj vo vojenskej oblasti, na intenzívnejších kontaktoch svojich ministerstiev obrany a tajných služieb. Čo tieto dohody znamenajú pre Európu?

    Rusko, samozrejme, usiluje o čo najväčšiu energetickú bezpečnosť, čo v jeho prípade znamená bezpečnosť vývozu energetických surovín. Snažia sa teda zabrániť tomu, aby Spojené štáty a arabské krajiny Perzského zálivu prevzali moc v Sýrii, čím by Rusko odrezali od jeho dodávateľskej roly a, samozrejme, chce bezpečnosť svojich trás zabezpečiť inými spôsobmi, či už to je ropovod Nord Stream 2, alebo teraz TurkStream, ktorý možno chápať ako náhradu za zrušený (alebo minimálne dočasne zrušený) projekt ropovode South Stream.

    Rusko aj Turecko si zrejme uvedomujú dôležitosť toho, aby spolu udržiavali korektné vzťahy. Pre Európu to znamená, aby si uvedomila, že Rusko sa nepodarí len tak ľahko vyšachovať z medzinárodného diania, ako si možno jej predstavitelia priali. Turecko, samozrejme, nechce hrať úlohu akejsi predsunutej hliadky Spojených štátov v oblasti a prezident Erdogan si celkom pragmaticky vykalkuloval, že udržiavať korektné vzťahy s Ruskom na jednej strane a s Európou a USA na strane druhej sa mu vyplatí. Odhadujem, že sa teraz pokúsi ťažiť zo vzájomného súperenia Ruska a Západu v oblasti.

    Veľká Británia spustí do konca marca 2017 mechanizmus vystúpenia z EÚ. V súvislosti s tým tvrdí Theresa Mayová, že sa nebojí straty prístupu na trh Európskej únie, avšak zástupcovia EÚ nad jej tvrdením, mierne povedané, krútia hlavami. Do akej miery bude pravdepodobný scenár veľmi drahého a tvrdého brexitu?

    Tento scenár nepokladám za príliš pravdepodobný. Nemyslím si, že by Veľká Británia prišla o svoje trhy v EÚ, a aj keby áno, jej sloboda a nezávislosť od rozhodnutí Bruselu v ekonomickej oblasti sa jej bohato vyplatí inde. Podľa môjho názoru bol brexit krokom správnym smerom, politicky aj ekonomicky.

    Nielenže padá libra, ale aj akcie Deutsche Bank, a niektorí ekonómovia prichádzajú s nepriaznivými predpokladmi do budúcna. Analytik George Friedman hovorí o tom, že by nemecká ekonomika mohla v treťom štvrťroku spomaliť, denník Financial Times navyše píše o poklese dovozu Spojených štátov, ktorého hlavné vplyvy pocíti práve Nemecko. Je možné, že by politici a biznismeni skutočne nechali peňažného giganta padnúť?

    Zo všetkých doterajších skúseností jednoznačne vyplýva, že ozajstní peňažné giganti sa nikdy nenechávajú padnúť, pretože takýto pád by nutne poškodil celý systém. Ani našu (českú, pozn. red.) Komerčnú banku nenechal štát skrachovať. Takže súdim, že ani Deutsche Bank neskrachuje.

    - Reklama -