Rakúšania sa desia prílevu utečencov. Je to ako v sedemdesiatych rokoch u nás, v období normalizácie, čo sa teraz deje v Rakúsku. Prehovorila česká študentka

24. 10. 2015 6:30

Tí ľudia sú všade! To nie je tak, že by boli niekde zatvorení, oni chodia po ulici, občas chcú cigarety, peniaze, sedia na chodníku. To som doma nezažila ani raz. Je to ešte horšie ako s bezdomovcami. Hovorí o svojich pocitoch česká študentka, ktorá sa pre strach o vlastný život rozhodla predčasne ukončiť svoj študijný pobyt v Rakúsku. Rozhovor poskytla portálu KrajskéListy.cz.

Rakúšania sa desia prílevu utečencov. Je to ako v sedemdesiatych rokoch u nás, v období normalizácie, čo sa teraz deje v Rakúsku. Prehovorila česká študentka
Foto: SITA
Popis: Utečenci na pobreží Grécka po vylodení

Volá sa Katarína. Je študentka českej vysokej školy. Do Rakúska prišla v januári. Na partnerskej univerzite mala absolvovať dvojročný študijný pobyt. Štúdium však nedobrovoľne ukončila. Pre strach. V krajine, kde dominujú utečenci, ju vraj už nič nedrží.  

„Je to niečo, o čom sa nahlas nehovorí. Ľudia, študenti, samozrejme, aj učitelia majú strach nahlas vysloviť vlastný názor, aby preň neboli ťahaný po súdoch. Je to ako v sedemdesiatych rokoch u nás, v období normalizácie, čo sa teraz deje v Rakúsku,“ začína svoje rozprávanie pre KrajskéListy.cz študentka Katarína.

Strach o vlastný život

Študentka tvrdí, že bežní Rakúšania majú z utečencov strach. „Je to rovnaké ako v Maďarsku, Slovinsku, lenže napríklad Rakúsko a Bavorsko je iné v tom, že ide o cieľovú destináciu. Ide o miesta, kde si utečenci zakladajú rodiny. Neraz sa mi stalo, že za mnou išli a hovorili so mnou ich rečou. Ten strach si neviete predstaviť, akoby si zo mňa robili srandu, ale čože to je sranda niekoho takto sledovať, ísť za ním? A kde sa dovoláte? Nikde. Keď som povedala na internáte, že by som to chcela oznámiť, mávli nad tým rukou. Tak sme prestali chodiť večer von, aby sa nám niečo nestalo. Zároveň som si kúpila slzný sprej,“ hovorí Katarína.

„Tí ľudia sú všade! To nie je tak, že by boli niekde zatvorení, oni chodia po ulici, občas chcú cigarety, peniaze, sedia na chodníku, to som nezažila doma ani raz,“ opisuje svoje pocity. Napríklad viete, že na určitých miestach sú bezdomovci, tak ste na to už zvyknutí. Ale predstavte si, že tých bezdomovcov je desaťtisíc a sú všade. Viete si to predstaviť?“ pokračuje.

„Povedala som si, že mi to za to nestojí a vrátim sa späť domov, bez toho, aby som dokončila semester, ale nedá sa nič robiť. Nechcem riskovať, že sa mi niečo stane,“ uzavrela svoj príbeh Katarína.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Veronika Žilková
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Pôvodne maštaľ pre boháčov, teraz slovenský konzulát v New Yorku. Rekonštrukcia budovy na Manhattane chce čas.  Sme v rukách amerického systému, vysvetľuje Lajčák

8:40 Pôvodne maštaľ pre boháčov, teraz slovenský konzulát v New Yorku. Rekonštrukcia budovy na Manhattane chce čas. Sme v rukách amerického systému, vysvetľuje Lajčák

Slovenská republika po 26 rokoch konečne získala budovu na Manhattane, ktorá jej už patrí. Slovensko…