Radšej sa usaďte. Václav Klaus rečnil na Univerzite Komenského a európske elity to schytali. Euro je prostriedok na likvidáciu národných štátov, zaznelo

24. 3. 2017 19:00

Bývalý český prezident a uznávaný ekonóm Václav Klaus vo štvrtok prednášal študentom na Univerzite Komenského v Bratislave na tému Európska únia a euro – riskantné experimentovanie s Európou. Exprezident, známy svojím euroskepticizmom, v rámci prednášky poriadne skritizoval eurozónu, európsku integráciu aj euro všeobecne, obvinil európske elity zo snahy o likvidáciu národných štátov a načrel aj do témy migrácie.

Radšej sa usaďte. Václav Klaus rečnil na Univerzite Komenského a európske elity to schytali. Euro je prostriedok na likvidáciu národných štátov, zaznelo
Foto: uniba.sk
Popis: Václav Klaus počas svojej prednášky na Univerzite Komenského.
reklama

„Nepopierateľné signály ukazujú, že tak Európska únia, ako jeden z jej najvýznamnejších výhonkov euro, prinášajú efekty úplne iné, než aké boli plánované,“ vyhlásil bývalý český prezident v úvodnej časti prednášky. Priepasť medzi realitou a očakávaním však podľa neho nie je ničím neobvyklým a takýto pojem pozná aj ekonómia ako „expectation reality gap“. Súčasná európska realita podľa neho naznačuje, že sa vytvorila pomerne veľká medzera aj medzi tým, čo sa pôvodne očakávalo od EÚ a eurozóny, a realitou.

Európska únia a rovnako aj spoločná európska mena euro sú v podstate koncepty vystavané na integrácii. Európska integrácia je ale podľa Klausových slov v skutočnosti pokus zbaviť sa v Európe tradičnej konštitučnej entity tak vnútroštátneho, ako i medzinárodného usporiadania, pričom táto entita je národný štát. „Zbavujeme sa tejto veci. A štát chceme nahradiť umelou celokontinentálnou entitou. Cieľom je likvidácia malých štátov a snaha vytvoriť veľmoc, ktorá svojou veľkosťou bude schopná byť významným svetovým hráčom,“ vyhlásil Klaus.

Európska integrácia v tejto verzii je zároveň pokus o odstránenie hraníc, ktorého cieľom je uľahčiť v Európe pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu, uviedol. „Ja sa priznám, že som v minulosti hovorieval, že ide aj o uľahčenie pohybu myšlienok, o tom mám však teraz veľké pochybnosti, myšlienky sa totiž síce stále pohybujú, ale len politicky korektné, a aj to len vertikálnym smerom – zhora dole, nie opačne,“ doplnil Klaus. „Masívnou podporou pohybu ľudí mimo územie pôvodných štátov sa malo prispieť k vytváraniu v minulosti fakticky neexistujúcej, iba ex post postulovanej a normatívne proklamovanej európskej identity. Táto identita sa mala dotvárať podporou migrácie vnútri EÚ. Zároveň tam bol impulz rozriedenia národných štátov migráciou z krajín mimo EÚ,“ vysvetlil.


Prednášku bývalého prezidenta Václava Klausa uviedol prorektor UK pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium, profesor Peter Moczo; zdroj: uniba.sk

Táto integrácia podľa neho tiež zrejme chcela zvyšovať ekonomický blahobyt, nie však úsilím o zvyšovanie efektívnosti ekonomického systému, ale rozširovaním veľkosti trhu. „Tomu sa v ekonómii hovorí takzvané úspory z rozsahu. Prevažovala viera, že tieto úspory z rozsahu viac ako vyvážia straty zo záťaže, ktorú prináša,“ povedal exprezident. „Táto forma integrácie, a najmä jeden z jej kľúčových prvkov euro, je pokusom abstrahovať od faktickej heterogenity európskeho ekonomického priestoru a je ambíciou toto územie umelo homogenizovať vytvorením jednotnej európskej meny. Cieľom bolo vytvoriť veľkú menu a takto konkurovať svetovým menám. Ibaže euro nie je primárne ekonomický projekt, ale prostriedok na konečnú likvidáciu národných štátov,“ vyhlásil. „Spomínané úspory z rozsahu podľa všetkých štandardných učebníc ekonómie existujú, no v reálnom svete vysoko regulovaných trhov majú svoje limity,“ objasňuje. „Vznikajú potom disefekty plynúce najmä z narastajúcej vysoko centralizovanej regulácie trhu.“

Optimálna menová zóna

„V roku 1961 profesor ekonómie Robert Mundell sformuloval predpoklady vzniku a možného pretrvávania takzvanej optimálnej menovej zóny, čiže priestoru, kde má zmysel, aby vznikla spoločná mena, priestoru, kde pozitívne efekty spoločnej meny prevyšujú jej náklady,“ poukázal Klaus. „Mundell považoval za kľúčový vysoký stupeň mobility výrobných faktorov, to znamená práce. A vysoký stupeň cenovej a mzdovej flexibility. Bez toho podľa jeho formulácie zo 61. roku spoločná mena neprináša pozitívny efekt,“ prízvukoval.

Podmienky pre úspešnú menovú úniu sú mikroekonomické a nemajú nič spoločné s makroekonomickými kritériami formulovanými v Maastrichte (Maastrichtská zmluva stála pri zrode EÚ, pozn. redakcie), myslí si exprezident. „Nie je možné bez nepríjemných následkov urobiť z jednej významnej ekonomickej premennej veličinu, teda konštantu,“ objasnil. „Varoval som, že keď sa zafixuje jedna veličina, menový kurz, musia sa začať hýbať veličiny iné, najmä však vzniká potreba rozsiahlych medzištátnych finančných transferov, pretože náklady a výnosy menovej únie nebudú rovnomerne rozdelené medzi ich jednotlivých členov.“

„Vždy ma fascinovalo podceňovanie faktickej heterogenity európskych ekonomík. Nemecko za posledných 25 rokov uskutočnilo 4 veľké revalvácie a Grécko 6 devalvácií. Položme si teda otázku, či nebolo šialenou ilúziou, či dokonca vedomým klamom, očakávať, že prijatím eura sa priepastné rozdiely týchto ekonomík zmažú,“ vyjadril sa exprezident.

Vytváranie nadnárodnej entity

Klaus ako docent ekonómie uviedol aj viaceré finančné charakteristiky unifikačnej európskej integrácie. Integráciu označil za rozbíjanie vestfálskeho usporiadania Európy, oslabovanie či potláčanie národných štátov a vytváranie nadnárodnej entity. „Stále opakovaná téza, že je to potrebné preto, aby boli v Európe odstránené vojny, je nezmysel. Každý rozumný človek vie, že druhú svetovú vojnu nespôsobil národný štát, ale Hitler a jeho nacistická ideológia, navyše v strete s ideológiou komunistickou. Hitlera dokonca nakoniec porazili práve a jedine národné štáty a ich schopnosť mobilizovať svojím vlastenectvom motivovaných občanov k obrane štátov, ktoré považovali za svoje vlastné, a nie nejaká nadnárodná inštitúcia. Takže neprijímam ten argument, že v Európe odstránilo vojny nejaké nadnárodné spoločenstvo.“

Oslabovanie národných štátov a paralelne s ním proces zosilňovania európskej centralizácie v Európe potlačuje podľa Klausa demokraciu. Tá totiž podľa jeho slov vyžaduje autentický démos, teda politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národných štátov nemôže existovať. Unifikačný proces teda vedie ku vzniku postdemokratickej spoločnosti a k tomu, čo sa nazýva aj demokratický deficit. „Na kontinentálnej úrovni, v impériách a ríšach, demokracia existovať nemôže,“ uviedol.


Václav Klaus počas svojej prednášky na UK hovoril o eurozóne, ale aj európskej integrácii; zdroj: uniba.sk

„Likvidáciu národných štátov si pritom démos v členských štátoch EÚ nepraje,“ objasňuje Klaus, „prajú si ho iba politické, medzinárodné, akademické a kultúrne elity, ktoré fascinuje možnosť vládnuť či aspoň radiť celému kontinentu.“ Rozporuplné záujmy prirodzených entít národných štátov totiž sťažujú plány na vytvorenie jednoliatej európskej veľmoci, ktorá by vystupovala ako významný hráč medzi svetovými veľmocami. Ambíciou EÚ bolo vytvoriť veľký ekonomický priestor, veľký trh. Dôsledkom vzniku veľkého otvoreného priestoru bez hraníc je zvýšenie mobility ľudí, a teda rozbíjanie národnej identity a vytváranie identity európskej, a tá je pre dnešné európske elity žiaducim vedľajším efektom veľkého trhu, tvrdí Klaus.

Migranti ako pracovná sila? Nezmysel!

Likvidácia hraníc má ešte ďalšie nepríjemné účinky, ktoré boli celé desaťročia pre nepremyslené a nezodpovedné propagovanie Schengenu celkom mimo zreteľa a zreteľne sa prejavili až pri vzniku masovej migrácie, ako uvádza Klaus. Ekonómovia musia podľa neho rezolútne odmietnuť falošné tézy o migrantoch ako o žiaducej pracovnej sile, pretože títo ľudia neprichádzajú do Európy ako pracovníci, a navyše v Európe máme pracovnej sily viac než dostatok.


Václav Klaus (vľavo) po svojej prednáške na UK. Na fotke spolu s rektorom UK, profesorom Karolom Mičietom; zdroj: uniba.sk

„Máme tu, mám dojem, okolo 20 miliónov nezamestnaných a že by teda bolo potrebné potenciálnu pracovnú silu posilniť migráciou, je evidentne nezmysel. Dnešná masová migrácia destabilizuje Európu politicky, ekonomicky aj civilizačne a kultúrne a ku vzniku spomínanej vytúženej európskej identityv žiadnom prípade aj tak neprispieva,“ myslí si.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: df
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

18:25 Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

Svetové médiá už informovali, že OSN rozhodla, že klimatických utečencov nebudú môcť vrátiť do krají…