Radšej banány ako kravy. Nemka obmedzila uhlíkovú stopu svojej rodiny, pridali sa aj deti

    0
    Nemecká vlajka (Autor: Hans Štembera)

    Projekt Klimaticky neutrálny život v Berlíne vytvorili vedci z postupimskej univerzity s finančnou podporou nemeckého ministerstva životného prostredia a ďalších subjektov. Účasť v projekte zahŕňa sledovanie rôznych aspektov života – či do práce chodíte autom alebo na bicykli, aké potraviny jete, koľko elektriny spotrebujete, čím a koľko kúrite alebo aké sú vaše ďalšie životné náklady.

    V úvode relácie sa reportérka Tereza Šťastná rozhodla vyspovedať jednu z rodín zapojených do projektu. „Pre klímu by bolo najlepšie, keby som len prešla obchodom a vôbec nič nekúpila,“ hovorí Karin Beesová, matka troch detí, pri nakupovaní v jednom z berlínskych obchodov. „Potrebujeme nejaké ovocie, väčšinou teda nakupujem jablká a zakaždým stojíme pred ťažkým rozhodnutím, či kúpiť regionálne jablká alebo tie s označením bio. Oboje sú totiž s ohľadom na ochranu klímy dobré, ale obchod väčšinou nemá žiadne regionálne bio jablká,“ komentuje Beesová svoje veľmi ťažké rozhodovanie. V daný deň však našťastie žiadne jablká nekupuje a plánuje už len nákup mrkvy, pri ktorej si vyberá z troch druhov, ale nakoniec sa rozhodne pre tú, ktorá pochádza z Nemecka. „Obvykle ešte kupujeme banány. Vedci, ktorí za projektom stoja, sa totiž na uhlíkovú stopu banánov zamerali, porovnali ju s mliekom a zistili, že ak kúpite 100 gramov banánov z Ekvádoru, tak je to klimaticky priaznivejšie, než keď kúpite 100 mililitrov mlieka od nemeckých kráv, pretože ich chov vyprodukuje oveľa viac emisií oxidu uhličitého,“ dodáva Beesová.

    Na otázku reportérky, či je klimaticky priaznivé živobytie drahé, Karin Beesová odpovedá: „To záleží na tom, ako sa na to dívate. Myslím, že práve jedlo je drahšie, na druhej strane zase nejaké peniaze ušetríme, pretože toľko neutrácame za iné veci, nechodíme tak často von, nekupujeme veci, ktoré nepotrebujeme, tiež tak často necestujeme.“

    Beesovci majú tri dcéry vo veku tri, päť a deväť rokov. „Pravidelne o tom s nimi hovoríme a snažíme sa im vysvetliť to, čo robíme, ale zároveň ich nechceme vystrašiť, pretože keď pomyslíte na všetky dôsledky klimatickej zmeny, môžete sa cítiť vystrašení,“ vysvetľuje Beesová výchovu svojich detí v tejto oblasti. „Jej najstaršia deväťročná dcéra Nica si myslí, že to, čo jej rodina v rámci projektu Klimaneutral leben in Berlin robí, je veľmi dôležité,“ približuje situáciu reportérka Tereza Šťastná, a keď kladie otázku, či je niečo, čo pre účasť v projekte Nice chýbalo, Nica Beesová odpovie: „Nič konkrétne mi teraz nenapadá, a ak niečo také je, nie je to tak často, aby ma to štvalo.“ Potom si však spomína na jedno z negatív: „Ale vlastne áno, neleteli sme tento rok v lete do Portugalska, pretože cestovanie lietadlom je pre klímu zlé.“

    Svoju uhlíkovú stopu rodina Beesovcov sledovala v špeciálnej aplikácii. Z produkcie 6,5 tony oxidu uhličitého na osobu za rok, čo bolo pod nemeckým priemerom 11 ton oxidu uhličitého na osobu za rok, sa Beesovcom podarilo túto stopu zredukovať na približne 5 ton. „Keď napríklad jete mäso, bude vaša uhlíková stopa omnoho vyššia. V našej rodine sme všetci vegetariáni, takže si počíname celkom dobre, ale keby sme boli vegáni, boli by sme na tom ešte lepšie,“ uvažuje Beesová o uhlíkovej stope svojej rodiny. Ako najťažšie potom hodnotí znižovanie spotrebných výdavkov, do ktorých sa počítali aj výdavky za oblečenie a záujmové kurzy pre deti, ako napríklad hudobná výchova alebo tanečný krúžok. „To je totiž tá hranica, kde sa začnete pýtať: čo môžem deťom v ich živote ponúknuť a čo som naopak ochotná obmedziť?“ premýšľa Beesová a debatu uzatvára slovami: „Vzdať sa nie je riešením, nie je to totiž len projekt a nie je to žiadna hra. Naše deti rozhodne vplyvy zmeny klímy pocítia, takže aj keď som z toho všetkého niekedy naozaj vyčerpaná, snažím sa vydržať, pretože keby sme to vzdali, tak by to vzdali aj všetci ostatní.“

    Celú reláciu nájdete na webe ČRo Plus.

    autor: mak

    - Reklama -