Radikalizmus v jadre Európy. Ako by na dnešnú situáciu reagoval “tatíček” Masaryk? Je jeho odkaz stále živý?

    0
    Je dnes aktuálny odkaz T. G. Masaryka? (Autor: ReproFoto: .týždeň)

    Pred vyše týždňom uplynulo 78 rokov od smrti prvého československého prezidenta, filozofa, vedca a politika Tomáša Garriquea Masaryka. Bol známy svojimi myšlienkami o demokracii, ale mnohí si ho pamätajú aj ako tvorcu novodobej teórie „čechoslovakizmu“ a jednotného československého národa.

    Krútime sa v bludnom krhu?

    O myšlienkach československého prezidenta a ich aktuálnosti diskutovali historici Vratislav Doubek z Masarykovho ústavu Akademie vied ČR a Dušan Kováč z Historického ústavu SAV. „Naším zámerom nie je vzbudzovať páčivý dojem o tatíčkovi Masarykovi. Pre túto tému sme sa rozhodli najmä pre súčasné zmätočné dianie v našej spoločnosti a akési blúdenie v dnešných dejinách a tiež v rozhodovaní sa, kde sme, kde stojíme,“ odôvodnila zámer diskusie moderátorka Lucia Faltinová. Zámerom diskutujúcich historikov bolo znovunahliadnutie do diela Tomáša G. Masaryka v kontexte súčasnej krízy v Európe. „Masaryk v sebe spájal niečo, čo nie je obvyklé – spojenie teoretika a politika v súvislosti s demokraciou,“ hovorí Dušan Kováč.

    Prezidentov odkaz

    Masaryk bol presvedčený, že český a slovenský národ majú svoj zrak upierať smerom na západ. Sú jeho myšlienky aktuálne aj dnes? Posúďte sami. „Sme všetky štáty a národy v ťažkom prerode. Ťažko žiadať hneď dielo dokonalé a naveky. Demokracia má svoje chyby, pretože aj občania majú svoje chyby. Aký pán, taký krám. Pozrite sa na nás. Po stáročia sme nemali vlastné dynastie. Nemali sme, až na nepatrné výnimky, národne uvedomelú šľachtu. Nemali sme svojich boháčov a veľkých pánov. Sme svojou históriou a náturou predurčení pre demokraciu. Kultúrne náležíme k európskemu západu. Sme národ telom i dušou demokratický. Ak má naša demokracia nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, ale nie prekonávať demokraciu,“ znejú slová prvého československého prezidenta.

    Máme demokraciu, ale nemáme demokratov

    Podľa Doubeka má demokracia masarykovskej éry v súčasnosti veľké problémy. „Naše problémy stále zápasia s neskúsenosťou, stále prežívanou neistotou, čo je to vlastne demokracia. Je to otázka systému, od ktorého si mnohí sľubujú angažovanosť druhých,“ myslí si. Práve pred spoliehaním sa na druhých Masaryk varoval. „Demokracia je podľa neho práve angažovanosť jedinca, nie očakávanie dokonalého systému, ktorý jedinca zabezpečí,“ hovorí Doubek. Demokracia, to je diskusia. Podľa Dušana Kováča je práve toto posolstvo Masaryka pre dnešnú dobu kľúčovým. „Demokracia je naozaj schopnosť diskutovať, tolerovať iný názor a nie je to len hlasovacie právo,“ povedal.

    Ako príklad použil riadenie spoločnosti vo Švajčiarsku. Táto krajina je známa priamou demokraciou, čo v praxi znamená spomínanú diskusiu. „My hlasujeme a nediskutujeme. Dnes hovoríme o migrantoch, teroristoch a o tom, že sú v týchto krajinách diktátori,“ uviedol Kováč. Jedným dychom však dodal, že nastolenie demokracie v krajinách, ktoré na to nie sú pripravené (Sýria), je v tomto prípade ešte väčšou tyraniou. Základným predpokladom demokracie sú totiž demokrati.

    Celú diskusiu si môžete pozrieť TU

    - Reklama -