Bol 8. júl 2010 a na Slovensku sa začala písať história. Prezident Ivan Gašparovič vymenoval do čela vlády Ivetu Radičovú z SDKÚ-DS, ktorá sa tak stala prvou premiérkou v histórii Slovenska. Od začiatku jej vládnutia sa ozývali hlasy, ktoré jej predpovedali rýchly koniec. Dôvodom mohla byť aj hospodárska kríza, ktorá úradovala v plnej sile.
Ako pripomína spravodajský portál HNonline.sk, pomôcť krajinám s krízou mal mechanizmus s názvom euroval, ktorý sa v priebehu času a vývoja mal rozšíriť o záruky z jednotlivých krajín Európskej únie. Vláda sa pre toto opatrenie rozdelila. V koalícii bolo vtedy SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SaS. Zatiaľ čo prvé tri politické subjekty súhlasili, predseda Slobody a Solidarity Richard Sulík bol zásadne proti a vyjadril sa, že jeho strana euroval nepodporí.
Po niekoľkomesačných dohadovaniach sa 11. októbra 2011 konalo hlasovanie o prijatí eurovalu, ktoré v ten deň premiérka na poslednú chvíľu spojila s hlasovaním o vyjadrení dôvery jej vláde. Zo 126 prítomných poslancov hlasovalo za euroval iba 55 zákonodarcov, čím nebolo dosiahnuté potrebné minimum 76 hlasov a Radičovej vláda nezískala dôveru, rovnako ako nebol prijatý ani euroval. Ten sa prijal dodatočne bez hlasov liberálov a poslancov Smeru.
