Putinova krajina je najhoršia. Feminizmus je odpoveď. Imigranti sú v pohode. Takto si zahraničnú politiku predstavuje švédska ministerka

    0
    Švédska ministerka zahraničia Margot Wallströmová (Autor: SITA)

    Európska únia sa topí v narastajúcich problémoch s imigračnou krízou, pre ktoré sa integrácia imigrantov stala najdôležitejšou otázkou, ovplyvňujúcou hlasovanie švédskych voličov vo voľbách. Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová to však vidí inak. Vo svojom dôležitom prejave, v ktorom zhrnula zahraničnopolitickú víziu Švédska pre nadchádzajúce obdobie, označila za najväčšiu hrozbu pre Európu konzervatívno-nacionalistickú vládu Vladimira Putina.

    Priority, priority…

    Napriek tomu, že došlo k vážnemu obmedzeniu voľného pohybu osôb cez asi tucet európskych interných hraníc, ku vzniku otvoreného protipólu k nemeckému vedeniu zo strany krajín Vyšehradskej skupiny, odporu Rakúska k Merkelovej politike a zúfalému diplomatickému ťaženiu Grécka namierenému na zachovanie svojho miesta v Schengene, švédska ministerka sa včera ráno vyjadrila takto: „Rusko je najväčšou výzvou pre európsku bezpečnosť od konca studenej vojny.“ Označila tiež vojenské operácie Ruska a Asadovej sýrskej vlády proti Islamskému štátu za neprijateľné a požiadala, aby s nimi okamžite skončili.

    Morálne Superšvédsko

    Ďalším cieľom Wallströmovej je pokračovať v posilňovaní myšlienky, podľa ktorej je Švédsko „morálnou superveľmocou“. Ministerka konštatovala, že chce, aby sa Švédsko pridalo do Bezpečnostnej rady OSN s tým, že jej súčasné zloženie pozostávajúce z USA, Ruska, Číny, Francúzska a Veľkej Británie je pre súčasnosť nevhodné.

    Pri svojej argumentácii za nestálu stoličku Švédska v bezpečnostnej rade Wallströmová povedala, že „rada musí byť reformovaná, aby viac odpovedala súčasnému svetu“. V ďalšom rozhovore politička vyjadrila názor, že Švédsko bolo „ohromne obohatené“ svojimi blízkymi vzťahmi s africkými a juhoamerickými krajinami, vďaka čomu si môže ešte viac nárokovať na miesto v bezpečnostnej rade.

    Feministická zahraničná politika

    Švédsko má síce jednu z najmenších armád na svete, dúfa však, že OSN ponúkne to, čo považuje za svoje unikátne morálne superschopnosti. Wallströmová zároveň zopakovala, že Švédsko musí pokračovať v tom, čo nazýva feministickou zahraničnou politikou. Túto nie celkom jasnú doktrínu začala súčasná švédska ministerka ešte v roku 2014, pričom nie je jasné, ako ju bude voči Rusku vykonávať.

    Vo svojej reči politička vyjadrila odhodlanie použiť švédske ozbrojené sily pri obrane severských susedov a Európskej únie v prípade, že by boli vystavení útoku. ParlamentnéListy.sk v januári informovali, že vzhľadom na situáciu vo Švédsku a rozhodnutia tamojších politikov generál Anders Brännström svojim vojakom povedal, že by sa mali pripraviť, že za niekoľko rokov budú musieť ísť do vojny. Tá ich však nemá zaviesť niekde za oceán alebo do Afriky. Tretia svetová vojna sa má, tak ako dve predošlé, odohrať aj v Európe. Švédsko síce nebolo vo vojne vyše 200 rokov, ale tentokrát sa podľa Brännströma zapojeniu do ozbrojeného konfliktu nevyhne.

    - Reklama -