Gregory poukazuje na voľby v roku 2011, pred ktorými sa konali v Moskve masívne demonštrácie, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce nespokojných Rusov. „Putinom taký odpor otriasol a reagoval tým, že odvtedy zasahuje proti disentu o to rozhodnejšie. Tých, ktorí s demonštrantmi sympatizovali, odstránil z parlamentu. V Štátnej dume tak prakticky neexistuje opozičná strana. A to sa ešte vtedy pohybovala cena za barel ropy nad hranicou 100 dolárov. Aktuálne je na tretine, rubeľ stále klesá a krajina čelí sankciám. Prezident preto pripravil rôzne volebné triky, aby zaistil strane Jednotné Rusko hladké víťazstvo.“
Jednotné Rusko má viac ako polovicu kresiel v parlamente, za touto stranou nasledujú komunisti s 20 %, liberálni demokrati s 13 % a Spravodlivé Rusko so 14 %. „Hlavným cieľom Kremľa je zaistiť zachovanie súčasného stavu v parlamente. Voľby musia v neposlednom rade prebehnúť bez nepokojov a demonštrácií. Kremeľ sa usiluje o to, aby sa voľby stali po vzore olympiády v Soči akýmsi profesionálne zorganizovaným rituálom plne podporovaným verejnosťou. Zároveň ide vládnucej garnitúre o to, aby chystané podvody neboli príliš viditeľné a režim mohol získať zdanie legitimity.“
„Duma schválila nový volebný zákon, ktorý obmedzuje účinky protestných hlasov proti Jednotnému Rusku. Zatiaľ čo predtým boli parlamentné kreslá prideľované priamoúmerne tomu, ako ľudia hlasovali za danú stranu, teraz bude polovica poslancov zvolená na základe straníckych zoznamov. Druhá polovica z nich potom na základe väčšinového systému v jednotlivých okresoch. Kremeľ má celú hromadu účinných pák, ako dosiahnuť v jednotlivých okresoch zvolenie svojich priaznivcov. Ak sa voliči obrátia proti Jednotnému Rusku, dajú sa tieto stratené kreslá v parlamente nahradiť získanými víťazstvami z jednotlivých okresov.“
V rámci pripravovaného volebného zákona sa tiež sprísňujú opatrenia proti demonštrantom protestujúcim proti vláde. „Okrem v súčasnosti platného trestu odňatia slobody, domáceho väzenia a iných foriem reštrikcií môžu príslušníci Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) strieľať do davu, a dokonca pred spustením paľby nemusia demonštrantov vopred varovať,“ informuje Gregory a dodáva, že ruský prezident v snahe eliminovať akékoľvek problémy presunul voľby z pôvodne zvažovaného decembra na 18. septembra. „Plánované predvolebné diskusie sa tak budú konať počas augusta, keď je väčšina Rusov na dovolenkách alebo zbiera úrodu na poliach. Voľby sa navyše uskutočnia pred začiatkom školského roka, takže väčšina študentov zostane radšej doma, než aby vyšla do ulíc,“ usudzuje Gregory.
Gregory sa okrem toho zmieňuje o zákonnej úprave z mája 2015, v rámci ktorej sa nežiaduce mimovládne organizácie považujú za zahraničných agentov. „Putin vtedy poznamenal, že nepriatelia Ruska v zahraničí sa usilujú o vyvolanie demonštrácií a diskreditáciu volieb. Dodal, že bezpečnostné služby musia potlačiť všetky nepriateľské pokusy narušiť priebeh volieb. Nový volebný zákon prináša obmedzenie aj pre pozorovateľov volieb, ktorí sa musia registrovať minimálne tri dni pred hlasovaním a pôsobiť len v jednej volebnej miestnosti,“ uzatvára Gregory.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
