Putin chce vrátiť Ukrajinu pod vplyv Ruska za každú cenu, varuje veľvyslanec Ukrajiny

6. 3. 2019 22:00

Ruský prezident Vladimir Putin chce vrátiť Ukrajinu pod vplyv Ruska za každú cenu, nezastavia ho medzinárodné normy ani pravidlá. Zastaviť ho môže iba efektívna reakcia medzinárodného spoločenstva, ako napríklad posilnená vojenská prítomnosť na Ukrajine. Na tlačovej konferencii pri príležitosti piateho výročia anexie Krymu to v stredu na ukrajinskom veľvyslanectve v Bratislave vyhlásil veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Jurij Muška.

Putin chce vrátiť Ukrajinu pod vplyv Ruska za každú cenu, varuje veľvyslanec Ukrajiny
Foto: TASR
Popis: Jurij Muška

Ukrajinský diplomat vo svojom príhovore upozornil na to, že Rusko od roku 2014 zvýšilo množstvo vojenských základní na Kryme takmer dvojnásobne, pričom v regióne taktiež rozmiestnilo rakety stredného doletu. To je podľa Muškových slov dôkazom toho, že pod taktovkou Moskvy "prebieha militarizácia polostrova".

Veľvyslanec taktiež uviedol, že Rusko sa usiluje aj o získanie kontroly nad Azovským a najmä Čiernym morom. V prípade Azovského mora Kremeľ podľa neho momentálne "sleduje reakcie Západu" a snaží sa o jeho ovládnutie prostredníctvom blokovania ukrajinských lodí na tejto námornej trase, ktorá je kľúčovou pre ukrajinský metalurgický priemysel.

Muškov sa domnieva, že ak sa Moskve podarí ovládnuť Azovské more, bude sa snažiť o to isté aj v prípade Čierneho mora. Za nebezpečný považuje z tohto hľadiska najmä ruský projekt plynovodu pod Čiernym morom. "Putin postaví plynovod do Turecka pod Čiernym morom a zajtra tam bude 20 ruských lodí, ktoré tam budú znemožňovať plavbu z dôvodu ochrany tohto plynovodu," uviedol diplomat.

Veľvyslanec tiež upozornil na nárast napätia na kontaktnej línii na východe Ukrajiny len necelý mesiac pred plánovanými voľbami ukrajinského prezidenta. Ozbrojené potýčky si tam za dva dni podľa jeho slov vyžiadali jedného mŕtveho a dvoch zranených príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.

V súvislosti s voľbami plánovanými na 31. marca ukrajinský diplomat poukázal aj na skutočnosť, že tlak Ruska sa neprejavuje iba priamymi vojenskými operáciami na východe krajiny, ale aj na internete a v mediálnej sfére. Ruské "propagandistické médiá" venujú podľa Muškova "až 60 percent svojho času Ukrajine".

Za jednu z kľúčových organizácií pre riešenie konfliktu na Ukrajine považuje veľvyslanec Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej momentálne predsedá Slovenská republika. Muškov na margo prebiehajúceho slovenského predsedníctva vyhlásil, že Kyjev je "veľmi vďačný za podporu" a váži si najmä úsilie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD) v otázkach Ukrajiny. Konkrétne vyzdvihol podporu slovenského predsedníctva pre projekt opravy mosta na jedinom priechode pre peších v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktorý bol poškodený počas bombardovania.

Krymská republika a mesto Sevastopoľ sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve. Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

V ostravskej nemocnici sa strieľalo, polícia hlási viaceré obete. Útočník sa strelil do hlavy

9:01 V ostravskej nemocnici sa strieľalo, polícia hlási viaceré obete. Útočník sa strelil do hlavy

AKTUALIZOVANÉ Šesť mŕtvych si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v utorok ráno vo Fakultnej nemocnic…