Víkendové protesty proti korupcii štátnych úradníkov a režimu ruského prezidenta Vladimira Putina vraj zasiahli až osemdesiat miest. Do ulíc vyšli tisíce ľudí. Expert na medzinárodné vzťahy Alexandre Fedorovski však predpokladá, že protesty budú mohutnieť. Podľa neho stojí Putinovo Rusko na prahu nových sociálnych búrok.
Krvavý štátny prevrat
„Niektoré nezávislé ruské weby aktívne informovali o príprave vodičov kamiónov a možno aj poľnohospodárov, či ich traktory nezablokuje dopravná polícia, ako sa to už raz stalo, na všeruský štrajk. Tá sa od rána uskutočňuje. Podľa mojich informácií blokujú cesty tisíce vodičov po celom Rusku a štrajk je časovo neohraničený. Neprotestujú len proti ´zlodejskému' platobnému systému Platon na federálnych cestách, ktorý vydali za výkupné Putinovmu priateľovi z detstva Arkadianovi Rotenbergovi, ale aj proti zdvojnásobeniu platby za prejazd. Vodiči sa sťažujú, že z biznisu vyradia individuálnych vodičov a zároveň majiteľov týchto áut a vznikne prudký skok vo veľkoobchodných a maloobchodných cenách na všetky druhy tovaru, ktoré sa po Rusku prepravuje kamiónmi,” hovorí na úvod Fedorovski.
Rusko sa podľa neho onedlho dostane do ťažkých sociálnych nepokojov: „Po Jeľcinovom protiústavnom prevrate na jeseň roku 1993 v Moskve, keď tanky rozstrieľali Najvyšší soviet, teda budovu parlamentu, a počas troch dní sa uskutočnila pomsta na protivníkoch prevratu, som písal, že je Rusko tehotné s novou socialistickou revolúciou. To, čo vzniklo na krvavom základe štátneho prevratu, neskôr vydesilo aj jeho samotných ´sponzorov´ z Clintonovej administratívy. V Rusku sa začalo rozvíjať politické bezprávie a ´zbojnícky´ kapitalizmus. Ako výsledok drzého a trúfalého okrádania prevažnej časti obyvateľstva skupinkou ´biznismenov´ blízkych dcére prezidenta Jeľcina. V krajine došlo k sociálnemu rozštiepeniu spoločnosti a oblbovaniu prevažnej väčšiny. Rusko sa dnes prikláňa práve k radu krajín s hlbokou priepasťou medzi chudobnými a bohatými.”
Boris Nikolajevič Jeľcin s Billom Clintonom a Madeleine Albrightovou
Zdroj: YouTube / Boris Nikolajevič Jeľcin s Billom Clintonom a Madeleine Albrightovou
Prázdne podniky a vrecká
Fedorovski ďalej vykresľuje súčasné Rusko. Stovky, ak nie tisíce prázdnych podnikov, ktoré nevydržali v konkurencii s lacnými čínskymi výrobkami. Opustené a burinou zarastené polia hodinu jazdy od Moskvy. Rastúca nezamestnanosť a znižovanie štátneho financovania systému sociálnej podpory. „Množstvo tých, ktorých v rôznej sile zasiahla kríza, predstavuje spolu tri štvrtiny obyvateľstva krajiny. Viac ako štyridsať miliónov Rusov dnes žije pod hranicou chudoby a stále chudobnejú,” dodáva.
Od októbra roku 2016 zárobok Rusov vraj štvornásobne poklesol. Rusi sa podľa Fedorovského stali viditeľne menej vyberaví v stravovaní a odievaní sa. Sedemdesiat percent z nich uviedlo, že si nemôžu v tomto roku dovoliť zahraničnú dovolenku. Zadlženosť je obrovským bremenom. Oveľa častejšie dochádza k vraždám v rodinách a samovraždám. V ťažkej situácii sa ocitli dôchodcovia, ktorí krajine venovali mladosť a silu. Dnes si vyberajú medzi tým, či si majú kúpiť liter mlieka, alebo desať vajec. V roku 2018 sa dôchodky dostanú pod hranicu nutnú na prežitie.
Katastrofické zdravotníctvo
Údajne katastroficky vyzerá situácia v oblasti zdravotníctva: „Ústava Ruska uznáva právo svojich občanov na život, ale v praxi štát chladnokrvne a premyslene svojich spoluobčanov ničí. Platené lieky sú na pultoch najčastejšie, neudržateľne rastú ceny takzvaných k životu potrebných liekov. No a ak má človek rakovinu, ide v putinovom Rusku o rýchlu alebo naopak pomalú a bolestivú smrť. Ceny onkologických liekov vyrástli tak, že bežný Rus vôbec nemá potuchy, kde by na ne vzal.” Nakoniec v Rusku mimo Moskvy či Kurskej oblasti je priemerná mesačná výplata okolo 17 000, vo veľkých mestách približne 34 000 rubľov.
Obrovské množstvo onkologických pacientov v Rusku živorí a čaká, ako hovorí Fedorovski, na smrť. Údajne je liekov na utíšenie bolesti nedostatok. Ľudia umierajú v neľudských mukách. Pred pol rokom Ruskom otriasla samovražda generálporučíka vo výslužbe Anatolija Kudrjavceva, ktorý trpel obrovskými bolesťami pre rakovinu žalúdka vo štvrtom štádiu. Putinovo Rusko vraj odkázalo príbuzným hrdinu, ktorým pre generála nevydali lieky proti bolesti, že bol piatok a na recepte chýbal jeden podpis.
V systéme zdravotníctva podľa experta na medzinárodné vzťahy dnes vládne takzvaná tichá dohoda. Lekárom je zakázané hovoriť s chorými alebo ich príbuznými o existencii kvalitných liekov. Maja Sonina, riaditeľka prospešného fondu Kislorod, pomáhajúceho ľuďom s genetickými ochoreniami škodiacim pľúcam, ubezpečuje, že dohoda o “mlčaní v zdravotníctve” je bežným javom. Prezidentka Asociácie onkologických pacientov Zdravstvuj! Jiřina Borovová tvrdí, že sú množstvá nákupov lieku Herceptinu, okrem iného na liečbu karcinómu prsníka, katastroficky nedostatočné. Pritom pri určitom type ochorení sa nepodaním jeho povinného minima rakovina vracia. V regiónoch však o ňom vraj chorým ženám lekári nepovedia, a keď sa o ňom samé dozvedia, tak ich miestni onkológovia presviedčajú, že liek nepotrebujú.
Putin buduje armádu
V Rusku sa podľa Alexandra Fedorovského tiež priostruje národnostná otázka. Princípy úmerného zastúpenie národov vo vyšších orgánoch štátnej správy sa porušujú. Ide vraj hlavne o národnostných Rusov, ktorých národná identifikácia zanikla s rokom 1917. V krajine preto silnejú nacionálne a patriotické sily a radikáli už otvorene kritizujú “protiruský” a “okupačne-kozmopolitný” charakter Putinovho režimu. „Podpora Putina sa znížila natoľko, že na politických fórach už dnes, okrem prokremeľských klonov, nenájdete človeka, ktorý by Putina a jeho režim otvorene podporoval,” dopĺňa.
Dokument o majetku premiéra Medvedeva, ktorý vzbudil značný rozruch
Zdroj: YouTube / Dokument o majetku premiéra Medvedeva
Nelegitímny režim, ako hovorí expert, očakáva rast sociálnej nespokojnosti a pripravuje sa na boj s pouličnými nepokojmi: „Najskôr bolo po vzore iránskeho Basídž vytvorené polovojenské hnutie Antimajdan. To sa ukázalo nedostatočným a Putin dektremet vytvoril opäť ´opričninu´, teda po vzore Ivana IV. Hrozného armádu so štyristoročnou tradíciou podriadenou priamo jemu. Tá sa aktívne ozbrojuje leteckou, obrnenou a inou technikou, ale tiež loví na internete.”
Existujú vraj aj iné príznaky rastu politickej nestability. Režim už niekoľkokrát prebral vyššiu dôstojnícku štruktúru silových rezortov a pred dvoma týždňami poslal do výslužby bez objasnenia dôvodov desať generálov. Na to konto Alexandre Fedorovski dodáva: „Ak bude režim narodený v tragickom roku 1993 prelievať krv, závisí od miery pripravenosti obyvateľstva brániť svoje práva. A tiež od toho, či sa Európa s tradíciami práv a slobôd opäť stane tichým pozorovateľom krvavých represií, alebo upozorní putinovský režim, že rok 1993 sa druhýkrát opakovať nemôže!”
Kto je Alexandre Fedorovski
Filozof a odborník na medzinárodné vzťahy s americkým občianstvom, ktorý teraz žije a pracuje v Prahe. Zaoberá sa politickými a ekonomickými konzultáciami, vzdelávaním, marketingom a manažmentom. Pred niekoľkými rokmi bol jedným z lídrov antikomunistického hnutia v Moskve a vydával dva podzemné analytické časopisy, za čo bol prenasledovaný a musel opustiť Sovietsky zväz. Zúčastnil sa dôležitých medzinárodných konferencií. V období, keď bol v USA prezidentom George Bush junior, sa tvrdo postavil proti intervencii v Iraku a stal sa konzultantom iránskeho ministerstva zahraničných vecí. Demokracia, sloboda prejavu a slobodná výmena informácií pre neho nie sú, ako píše vo svojom profile, len slovami. Aj preto v Prahe založil Medzinárodný diskusný klub Academia Socrates.
