Psychológ: Za rast počtu znásilnení môžu migranti. Ale s dátami sa čachruje

    0
    Migranti pochodujú ulicami vo francúzskom Calais (Autor: TASR)

    „V Iraku, kde som bol v roku 2003, sa o masovej migrácii vôbec neuvažovalo. V roku 2011 som bol v Afganistane,“ povedal na úvod Štrobl, ktorý spoznával miestnych pri práci s vojakmi v Iraku a Afganistane.

    Štrobl uviedol, že nevníma ako problém národnosť ani islam, ale islamskú tradíciu. A práve preto varuje pred prijímaním moslimov – ich kultúra sa totiž nezhoduje s európskou, a to predovšetkým vo vzťahu k ženám a komunite. „Veľmi často sa vyskytujú debaty, či je islam mierumilovný, alebo nie je. To, čo definuje to dané etnikum, je ich tradícia. Tradície, z ktorých pochádzajú. A tam to kompatibilné nie je,“ dodal Štrobl.

    „Keby dodržiavali zákony, keby prichádzali tak, že je tu nejaká krajina so zákonmi, podľa ktorých sú schopní žiť, tak by tu, samozrejme, mohli žiť,“ poznamenal. „Ale to keby neplatí,“ povedal rázne Štrobl a poukázal na štatistiky a každodenné skúsenosti.

    V rozhovore spomenul aj Švédsko, kde sa okrem iného pre migráciu zvýšil počet znásilnení. V Rakúsku sa potom podľa jeho slov moslimovia odmietajú učiť veci, ktoré nie sú v Koráne. Šikanujú vraj tiež nemoslimské dievčatá.

    „Každá spoločnosť si musí uvedomiť mieru rizika, ktorú je ochotná prijať. Nepochybne mnoho ľudí, ktorí prichádzajú zo Sýrie a Afganistanu, má záujem sa začleniť a prijať európsky štýl života. A je len na nás, či je pre nás to riziko prijateľné alebo nie. A ja som práve jeden z tých, ktorí hovoria prijmime politických utečencov. Ale bavíme sa o ekonomických migrantoch, a to afganskí migranti nesporne sú,“ povedal.

    V Nemecku sa podľa Štrobla s dátami hovoriacimi o spokojnom spolužití s migrantmi čachruje, napríklad s tými o kriminalite.

    „Islam sám o sebe nie je nebezpečný. Radikálni moslimovia sú však nebezpeční všade na svete,“ podotkol Štrobl. Na záver sa vyjadril k sýrskym sirotám, keď vníma, že by ich Česko dokázalo začleniť do vlastnej kultúry. „Ale ten odpor, ktorý voči nim je, je ukážkou nedostatku národného sebavedomia,“ poznamenal Štrobl a zdôraznil, že, samozrejme, čím menšie deti by krajina prijala, tým lepšie.

    Celý rozhovor nájdete na webe Reflex.cz.

    - Reklama -