Medzi najdôležitejšie zmeny (v rámci protikorupčného balíčka), ktoré navrhovalo OĽaNO urobiť v zákone o konflikte záujmov, patrilo sledovanie majetkových prírastkov politikov.
Chceli trestať aj prešľapy verejných funkcionárov či obmedziť korupciu pri eurofondoch
“Verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozdeľujú miliardy eur z daní občanov. Občania majú právo vedieť a kontrolovať, či svoje právomoci nezneužívajú na vlastné obohatenie sa,” argumentovali opoziční politici.
Vytvoriť chceli tiež komplexný systém, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, a riešil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.
Navrhovali to v novele zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu.
Novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci chceli poslanci zaviesť funkčný mechanizmus “trestania” prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Navrhovali, aby nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom mal štát alebo územná samospráva, pričom na uplatnenie práva na náhradu škody by v ich mene konal generálny prokurátor SR.
Neprešla ani ich snaha zaviesť opatrenia na obmedzenie korupčného správania v oblasti riadenia a spravovania eurofondov, ale aj dotácií v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Novela obsahovala zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, ako aj poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, či posudzovanie veľkých projektov pri eurofondoch na základe princípu hodnoty za peniaze.
Hnutiu neprešlo ani dobrovoľné nemocenské poistenie študentov
Dobrovoľné nemocenské poistenie študentov najmä vysokých škôl, z ktorého by sa poskytovalo výlučne materské, sa nezavedie. Opozičné hnutie OĽaNO neuspelo v parlamente ani s návrhom zákona o sociálnom poistení.
Sadzbu poistného navrhovali určiť na 2 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. Druhým opatrením malo byť zavedenie ochrannej lehoty.
Tá sa mala uplatňovať výlučne pri materskom v trvaní 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Ochranná lehota by podľa predkladateľov patrila poistenke, ktorej nemocenské poistenie zanikne pred začiatkom obdobia tehotenstva.
A to v prípade, ak termín pôrodu nastane do 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.