Proti moslimom v Nemecku vo vestách s nápismi Shariah Police rázne zakročiť. Čechosýrčan nielen o nebezpečnej tolerancii západných krajín

    0
    Protesty zástancov utečencov v Londýne (Autor: ReproFoto: YouTube)

    Po udalostiach v Paríži sa ukazuje, že ideológia Islamského štátu (IS) v kombinácii s frustráciou druhej a tretej generácie moslimov v západnej Európe môže pripraviť bezprecedentný smrtiaci kokteil reakcií, z ktorých niet návratu. Čo hovoríte na tieto udalosti? Vo Francúzsku, ale, samozrejme, trebárs aj na sýrskych alebo irackých trhoviskách umierajú nevinní ľudia, ktorí majú jedinú, ale fatálnu smolu – že boli v určitom čase na nesprávnom mieste…

    Hlboko ľutujem každý život, ktorý je takto zmarený. Teraz to bol Paríž, pár hodín predtým Bagdad, deň predtým Bejrút. Deje sa to každý deň vo veľkej časti sveta, na čo Európania často zabúdajú a uvedomia si to až potom, keď im to niekto tak ohavným spôsobom pripomenie. Okrem tej bezprostrednej bolesti, ktorú prežívajú pozostalí, to v Európe opäť bude znamenať vytváranie nezmyselných súvislostí s utečeneckou krízou, rast preferencií fašizoidných spolkov, návrhy na obmedzovanie slobôd a stavanie múrov. Bude stáť ešte veľa síl, než niekto verejnosti vysvetlí, že len otrok dáva prednosť bezpečiu pred slobodou. A vzhľadom na to, že od Aristotelových čias sa toto veľmi neujalo, som trochu skeptický. No a v Sýrii? Tam to využije Asad, ako všetko, čo sa doteraz týkalo IS.

    Cítite sa teda viac Čech alebo Sýrčan?

    Nikdy mi nenapadlo, že by som budoval svoju identitu na základe národnej príslušnosti, takže sa necítim ani Sýrčanom, ani Čechom. Národ pre mňa nie je vôdzkou, takéto úvahy patria do 19. storočia.

    Poďme k súčasnej situácii. Určite sa stretávate s radom svojich priateľov, či už korešpondenčne, alebo osobne. Aký je váš súčasný názor na situáciu v Sýrii? Niekto čakal, že sa konflikt vyrieši rýchlo, nakoniec to tak nie je. Ako to teda vnímate?

    Tá situácia je patová, čo je spôsobené tým, že konflikt je neustále živený z mnohých strán, zapájajú sa doň noví aktéri a situácia sa stáva neprehľadnou. Medzinárodné spoločenstvo zaspalo začiatok, keď situácia ešte bola viac-menej prehľadná, keď proti sebe stáli represívne zložky režimu a na druhej strane nejaké opozičné, skôr demokratizujíce sily. Na bojisku však rozhodujú zbrane, takže demokratické sily mali na výber – buď sa stiahnu, alebo budú vyhladené, alebo sa zradikalizujú. Tým sa vytvorila celá tá spletitá sieť väzieb, ktoré tam teraz sú, a to nielen v národnom, ale aj v medzinárodnom meradle.

    Na začiatku tu bola skupina Priatelia Sýrie, ktorá cestovala po Rakúsku či Švajčiarsku, ale spätný moment tam veľmi nebol…

    Opozičná politická reprezentácia v tomto ohľade zlyhala na plnej čiare. Ak sa pozrieme na celú jej existenciu od začiatku revolúcie, tak ich úspechy sú v podstate nulové a naopak prispeli k tomu, že situácia je teraz takto bezvýchodisková.

    Znovu sa oživuje nápad prizvať Priateľov Sýrie na rokovania, ale nastáva otázka, s kým všetkým rokovať a s kým nie…
    To je, samozrejme, problém. V tej minulej odpovedi som sa negatívne vymedzil voči opozícii, na druhej strane je potrebné porozumieť tomu, že opozícia zlučuje všetky skupiny, ktoré sa postavili proti Asadovi. Máme tam komunistov, islamistov rôzneho razenia, konzervatívcov, liberálov a v tomto zoskupení je veľmi ťažké budovať nejaký konsenzus a je to zrejme jeden z tých momentov, ktorý by vysvetľoval neakceschopnosť opozície. Do toho vstupuje odstup od diania v Sýrii, takže je tu veľa faktorov, ktoré spôsobujú, že sa situácia od začiatku neuberala správnym smerom. A otázka, s kým nekonať, je obtiažna, obsahuje totiž úvahy, či zasadnúť k rokovaciemu stolu aj s tými, ktorí sú zodpovední za stovky tisíc mŕtvych Sýrčanov.

    Na začiatku konfliktu sa hovorilo, že dni Asada sú zrátané, teraz to tak nie je. Myslíte si, že dôjde k oficiálnym voľbám, ktoré budú regulárne?
    Kým bude Asad pri moci, tak žiadne voľby sa nemôžu uskutočniť v tom štandardnom západnom formáte. Voľby tam, samozrejme, prebiehajú štyridsať rokov, čo vládne dynastia Asadov. Vždy to boli akési voľby, ale také nemajú nič spoločné s nejakým slobodným vyjadrením občanov Sýrie.

    To si naozaj môže myslieť len človek, ktorý nemá o dianí v Sýrii ani potuchy.

    Ako hodnotíte Asadovu „kliku“? Ona je v podstate proeurópska, veď jeho žena je, ak sa nemýlim, Angličanka…

    Áno, jej rodina pochádza z Londýna, kde sa etablovala, ale je to Sýrčanka po oboch rodičoch. Nevidel by som však Asadov režim ako proeurópsky, tomu by skôr zodpovedalo Jordánsko Abdullaha II. Určite sú tu viditeľné nejaké vonkajšie znaky, ktoré Asada odlišujú napríklad od Kaddáfího či Husajna, ako západné vzdelanie, západná vizáž alebo zdanlivý sekularizmus, ale podstata režimu je štandardná blízkovýchodná despocia.

    A to bezvládie podľa vás prišlo z Iraku, kde sa do IS zapojili frustrovaní vysokí dôstojníci armády či polície?
    Je to, samozrejme, jedna z príčin, ale IS vznikol z konštelácií mocenských záujmov od Iraku až po Spojené štáty. Nebolo to o tom, že na území Iraku boli určité rezíduá husajnovského režimu, ktoré spontánne vytvorili IS. Bezpochyby tu bol cielený politický tlak na vznik IS, čím sa dostávam k tomu, že IS je umelo vytvorený element na území Sýrie, ktorý v podstate nereprezentuje z tej pôvodnej kultúry, občianskej spoločnosti vôbec nič. Je to niečo úplne nové, čo bolo politicky umelo vytvorené. Je tu aj veľký otáznik nad tým, aký je vzťah sýrskeho režimu a IS, pretože môžeme vidieť niekoľko indícií, ktoré nás smerujú minimálne k úvahám o tom, či sýrsky režim nejakým spôsobom minimálne nezabránil tomu, aby niečo také, ako je Islamský štát, vlastne vzniklo. Pretože, keď sa pozrieme napríklad na prvý rok povstania, tak Abú Musáb Assýria, to bol významný islamista a Brynjar Lia, ktorý o ňom dokonca napísal knihu Architekt globálneho džihádu, bol Asadom pred Vianocami 2011 prepustený so svojou skupinou z väzenia, zatiaľ čo si tam bezpečnostné zložky nechávali občianskeho aktivistu za transparenty v uliciach. Odvtedy možno vysledovať nárast islamistickej frakcie v rámci opozície sýrskeho režimu. Keď to vyženiem do extrému, tak IS je presne ten motív, ktorý by mohol legitimizovať Asadov režim a ten si je toho bezpochyby vedomý.


    Kto sú tie kruhy, ktoré sa usilujú o ropné polia alebo o nerastné bohatstvo ?

    To nerastné bohatstvo nie je v prípade Sýrie práve horúca téma. Skôr ide o geopolitický vplyv, lebo ak sa oslabí alebo utuží os Teherán – Damask – Hizballáh, to bude významné pre ďalší vývoj Blízkeho východu.

    Do toho mixu sa dostalo Rusko. Čo hovoríte na jeho momentálne pôsobenie v Sýrii? Niekto hovorí, že to prišlo v pravý čas, podľa iných si tam len uspokojuje svoje mocenské chúťky…

    Z ich pohľadu myslím, ide o veľmi dobrú politickú hru. Práve cez Sýriu posilňujú v regióne svoj vplyv, ktorý dovtedy nebol nijako extra významný. Posilňujú sa tým väzby Ruska na Irán, sýrsky režim, Hizballáh, utužuje sa tam akási koalícia a protiváha amerického vplyvu, ktorý bol dovtedy sústredený skôr na štáty Zálivu alebo Izrael, prípadne Turecko, ktoré je zase členom NATO.

    Poďme k utečeneckej kríze. Nezdá sa vám, že sa tu mnoho iných utečencov vydáva za Sýrčanov, pretože tí sú teraz “in”? Budú prúdiť títo ľudia ďalej do Európy?

    Kým konflikt nebude vyriešený, tak ľudia zo Sýrie, samozrejme, utekať budú. Už viac ako polovica Sýrčanov stratila svoje domovy. Oni sa nemajú kam vrátiť, mestá, napríklad Homs, ktoré je veľké ako Praha, sú v podstate sutinami rozbombardovaných domov. Presun do Európy je tým posledným riešením. A ak bude pokračovať vojna v tomto formáte, tak tu nie je vôbec nič, čo by tu krízu tlmilo. Veď aj ruské angažmán prispieva k tomu, že utekajú ďalší ľudia a ani zničenie IS by neviedlo k zastaveniu utečeneckej krízy – predsa Sýria produkovala milióny utečencov už pár rokov pred tým, než o nejakom IS padli prvé zmienky.

    A poďme do Českej republiky. Hovorí sa, že sme xenofóbny národ. Sme naozaj takí hrozní?

    Popravde, nedokážem to vyhodnotiť, lebo sa s takými ľuďmi nestretávam. Táto vlastnosť je mi sprostredkovaná len cez médiá a niekedy sa nestačím diviť, ako rýchlo ľuďom môžu zhnednúť košele. V každom prípade verím, že ide o nejakú marginálnu časť spoločnosti, ktorá kanalizuje svoju frustráciu touto témou. Aspoň dajú na chvíľu pokoj cigánom (smiech). Inak česká spoločnosť je bezpochyby homogénnejšia, než býva zvykom na západ od našich hraníc, ale ako taká xenofóbna hádam nie je. Navyše ťažko budete prejavovať nejaké kultúrne antipatie voči Sýrčanom, ktorí v ČR žijú, pretože sa spôsobom života od Čechov nijako dramaticky nelíšia. Možno dokonca menej, než kadejaká rodina z Texasu, ktorej by sa v Čechách nemuseli páčiť potraty, že tu viac-menej tolerujeme homosexuálov alebo že tu pubertiaci spolu kopulujú pred svadbou.

    Nepaušalizuje sa, že ktokoľvek je z tejto oblasti, je jednoducho islamista?

    Takéto reči vedú buď “šikovní” politici, ktorí sa snažia zachytiť vlnu islamofóbie, zviesť sa na nej a urobiť nejaký ten politický bod, alebo v druhom prípade ide o ľudí, povedzme, ktorí nemajú veľmi bohatú interkultúrnu skúsenosť. To by som teda nedramatizoval. Veď práve kultúra Sýrčanov, Libanončanov, Palestínčanov je silne ovplyvnená stredomorskou kultúrou. Trúfam si povedať, že drvivá väčšina Sýrčanov má oveľa bližšie napríklad k Talianom z juhu Talianska, než majú Taliani k Britom alebo k Švédom. Práve s tými južnými európskymi národmi zdieľajú Sýrčania oveľa viac, ako napríklad so Saudami či Jemencami. Definovať nejaké striktné kultúrne hranice v zmysle, čo je a čo nie je európske, je v tomto ohľade úplne absurdné.

    A keď sa kdekto vydáva za Sýrčana? Napríklad na hraniciach EÚ. Pozná sa to, takpovediac, na prvý pohľad alebo podľa reči?

    Myslím, že nie je problém si overiť, či je dotyčný Sýrčan, alebo nie je – už napríklad podľa dialektu. Spojené národy majú kontrolné orgány, ktoré toto prešetrujú. Navyše tu pracujú ľudia práve z tých krajín, odkiaľ sa utečenci vydávajú, takže či to neprehliadne grécky úradník, tak to prehliadne Sýrčan pracujúci pre OSN v teréne. Tým ale netvrdím, že emigrovať do Európy môžu len Sýrčania, situácia je zúfalá aj inde. Keď sa pozrieme na Južný Sudán alebo Eritreu, tak to sú krajiny, ktoré sú v dezolátnom stave a takí ľudia majú v podstate podobné dôvody na to emigrovať do Európy ako Sýrčania. Kritériom pre azylové konanie teda má byť zúfalosť situácie dotknutej osoby, a nie krajiny pôvodu alebo dokonca náboženské vyznanie, ako tu občas nezmyselne zaznieva. Vojna v Sýrii však prirodzene vedie k favorizovaniu Sýrčanov.

    Čo s tým všetkým bude však Európa podľa vás robiť? Hovorí sa o prerozdeľovaní, ale ak niekto chce ísť do Nemecka a Švédska, a potom sa mu pridelí iný štát, tak to trochu vyzerá ako deportácia, ako prerozdeľovanie…

    Už samotná skutočnosť, že sa prijímanie vojnových utečencov stáva predmetom diskusie, je symptómom skazenosti dnešnej spoločnosti. Áno, rozumiem tomu, že sa situácia musí nejako regulovať, čo má znamenať diskusiu nad tým, ako týmto ľuďom pomôcť a nie, či im pomôcť. Ja na kvóty nemám jasný názor. Asi nie sú dlhodobým riešením a na riešenie príčin krízy takisto neprispievajú. Ide len o to, aby sa vyriešila urgentne humanitárna otázka, aby sa zjednodušil proces prijatia a aby sme sa nepohybovali v takom právnom vákuu, keď nám pán Chovanec tvrdí, že zatvárame utečencov za ostnatý drôt, aby sme konali v súlade s platným právom. Takýmito procesnými záležitosťami sa ale nezaoberám, preto nedokážem prínosy a nedostatky kvót vyhodnotiť. Na Európe zostáva, aby sa k plodom svojej nečinnosti postavila čelom a neponižovala takými opatreniami, ako sú ploty na hraniciach. Je to nedôstojné pre všetkých zúčastnených.

    Hovorí sa, že niektoré štáty, najmä Nemecko, na utečeneckej kríze zarobia, lebo ako prví do nich prichádzajú ľudia, ktorí sú pomerne bohatí, vzdelaní. Potom prichádza stredná trieda a tí najchudobnejší sa dajú do pohybu prakticky až ako posledný…

    Áno, tá najchudobnejšia vrstva je stále v pasci v Sýrii. Nemajú žiadne prostriedky sa zo Sýrie dostať, takže mierové riešenie je jediný spôsob, ako títo ľudia budú zachránení. Tí, čo mali zdroje na to sa zo Sýrie dostať, to v mnohých prípadoch už urobili. A pokiaľ ide o to, či tým prijímajúce štáty niečo získavajú, tak určite áno. Sýrčania sú známi svojím dôrazom na vzdelanie a kultúrnu vyspelosť, všeobecne sa mi ťažko predstavuje situácia, že by niekde boli trpenou a vydržovanou menšinou.

    V čom vidíte nebezpečenstvo pre českú spoločnosť?

    V zjednodušovaní a následnej radikalizácii. Keď sa pozrieme napríklad, aké skupiny celosvetovo vnímajú islam ako násilné náboženstvo plné krvi, ohňa a zabíjania, tak môžeme identifikovať Islamský štát a potom sú to práve tie európske islamofóbne skupiny, ako napríklad Islam v ČR nechceme alebo Pegida v Nemecku. Zaujímavé je, že ako IS, tak tieto skupiny, majú v podstate totožný výklad Koránu. Tvrdím, že svojim rigidným čítaním náboženskej literatúry sa úplne míňa jej poslanie. Náboženstvo ako duchovný rozmer človeka sprostredkováva svoju podstatu cez ducha alebo filozofiu, ak chcete. To znamená, že sa oprostíte od toho bezprostredne čítaného. Naopak tieto pozitivizmom poblúznené skupiny čítajú náboženskú literatúru ako právny poriadok. To je metodologické zlyhanie v tom, ako spoznávať duchovnú stránku spoločnosti. Nakoniec to vedie k záverom, že môžeme prijímať len kresťanov. Neviem, či si to tí hlupáčikovia uvedomujú, ale presne takýmto postupom podnecujú to, proti čomu si myslia, že bojujú – radikálny islam. A potom, že je humanitné vzdelanie nanič. To je jeden z príkladov zjednodušovania, ktorým si ľudia uľahčujú život a pritom ničia spoločnosť.

    Lenže odporcovia Koránu hovoria – keď sú v ňom tie hrozné veci napísané, tak to tak musí vždy byť…

    Korán k tomu zvádza, pretože ide o doslovné zjavenie. Je to však 1400 rokov stará kniha, písaná v dobovom kontexte. Čas od času sa na to zabúda, že to napríklad vyústi k tomu, že niektorí bojovníci IS čítali o mudžahedínoch, ktorí jazdili na koni so zahnutým mečom, a preto aj dnes v 21. storočí vidíme nejakých bojovníkov Islamského štátu, ktorí idú cez sýrsku púšť na koni a majú meč. To je práve tá absurdna rigidita v myslení a výklade Koránu, ktorá prostredníctvom IS vedie ľudstvo nad priepasť.

    Myslíte si, že toto zoskupenie, akým je Blok proti islamu, bude ďalej nasávať ďalších a ďalších ľudí?

    Ono to trochu pominie ako každý mediálny fenomén. Nemá to žiadny pozitívny program, iba negatívne vymedzenie. Ak by sme do tej diskusie zapojili odborníkov, tak by všetky ich argumenty boli hneď zbúrané. Oni nemajú vôbec žiadny teoretický základ, ktorý by ich podporil v akejkoľvek politickej diskusii. Celé je to postavené na vytrhnutých citáciách z Koránu a hoaxoch na Facebooku. Ja mám pre seba takú pomôcku, ako spoznať človeka, ktorý nepochopil náboženstvo. Ten vždy cituje náboženské knihy. Tomáš Halík nie je profesorom teológie preto, že by prerozprával Bibliu slovo od slova, ale lebo uchopil jej výklad, sprostredkováva substanciu kresťanstvoa atď. To tu tým ľuďom absolútne chýba. Neviem si predstaviť, že by ich niekto pri zmysloch mohol brať vážne.

    Ale oni hovoria – raz je to tam uvedené, tak to platí, a tí, čo to nerobia, tak konajú zle…

    Môžu sa, samozrejme, viesť spory nad tým, čo je tam uvedené. Možno aj tým, že moslimovia pádom osmanského kalifátu v roku 1924 prišli o určitú autoritu výkladu, je rozptyl výkladu enormný – niektorí moslimovia by podľa svojho učenia ani nezrúbali strom, iní vám podreže hrdlo. To máte ako s Hegelom, ktorý sa stal inšpiráciou ako pre marxistov, tak pre konzervatívcov. Neexistuje pre mňa nič ako islam, iba miliarda a pol výkladov Koránu. Navyše tu ani nedochádza k úplne zásadnému rozlíšeniu, či sa bavíme o islame ako o filozofickom systéme, o spoločenskej praxi moslimov, alebo o historicky-kultúrnom dedičstve daného regiónu. Pre väčšinu je to jedno a to isté. Na nás však je, aby sme autonómne premýšľali a selektívne vyberali to, čo prospeje spoločnosti. Každý normálny človek predsa vníma, že žena by sa nemala ukameňovať za cudzoložstvo. Na druhej strane môže stáť za úvahu, či sa v niečom neinšpirovať napríklad islamským bankovníctvom.


    …ale keď už s týmto „straší“ aj hlava štátu?

    Miloš Zeman si buduje popularitu ako každý iný politik, to im budete ťažko vyčítať, zastupiteľská demokracia je na tomto postavená. Hoci s Milošom Zemanom nesúhlasím v podstate v ničom, je vo svojich názoroch aspoň konzistentný. Bolo zrejmé už pred jeho zvolením do úradu prezidenta, že bude uplatňovať svoju jastrabovitú politiku v medzinárodných otázkach.

    Či chceme, alebo nechceme, v západnej Európe existujú no-go zóny, predovšetkým v niektorých predmestiach sa udomácnilo právo šaría. Toto predsa jednoznačne ukazuje na inváziu islamu do Európy. Alebo je to inak?

    To, že sa niektoré náboženské či národnostné skupiny izolujú od väčšinovej spoločnosti a vytvárajú určité subkultúry, je z časti zlyhaním aj štátov, ktoré to dovolia. Je to veľmi komplexná otázka, ktorá by nás nútila zaoberať sa odbormi od sociológie menšín, cez makroekonómiu až po územné plánovanie. Je to spojitá nádoba. Len si uvedomme, koľko je v Anglicku alebo vo Francúzsku radikálnych imámov, ktorí hlásajú úplne tie najzvrátenejšie islamistické výklady Koránu? V podstate ani na Blízkom východe nenájdete toľko radikálnych imámov. Vina západných krajín potom spočíva v tom, že toto tolerujú. V dôsledku toho by som sa ani nečudoval, keby v radoch IS bojovalo viac Francúzov ako Sýrčanov. Ak sa objavia akékoľvek náznaky náboženskej neznášanlivosti, tak to predsa nie je možné tolerovať v mene nejakej slobody vyjadrovania. Toto nemá so slobodou nič spoločné. A, samozrejme, je to dvojsečné – ak vystúpi Martin Konvička, Tomio Okamura alebo Marek Černoch a iní, ktorí budú hlásiť niečo podobné, akurát v opačnom smere, tak sa proti nim takisto musí zakročiť a nie si ich pozývať do Českej televízie. Nie je to tak, že sa to bude regulovať len u moslimov. To znamená, že ak na Josefove vystúpi nejaký rabín a bude hlásať talmudský postup voči gojóvi, tak sa opäť musí zakročiť. Faktom je, že by sa tu mala budovať nejaká náboženská tolerancia a aktívne vystupovať proti všetkým formám, ktoré ju akokoľvek redukujú, je to jedna z podmienok slobodnej občianskej spoločnosti.

    No a pokiaľ ide o právo šaría v západných krajinách, tak predsa nie je možné, aby štáty v Európe niečo také tolerovali. Takže keď vidím zábery mladých moslimov v Nemecku, ako v oranžových vestách s nápisom SHARIAH POLICE buzerujú miestnych obyvateľov, že predávajú alkohol a cigarety, hovorím, že proti nim musí byť rázne zakročené. Spoločnosť, ktorá by toto tolerovala v mene slobody, by prestala byť slobodnou.

     

    - Reklama -