Spravodajské kanály sú plné obrazov tých najodpornejších barbarstiev, aké sme nevideli od konca druhej svetovej vojny. Strašné fotografie, zhotovené v oblasti od Sýrie až po (krajinu predtým známu ako) Irak, vpadli tiež do nášho internetového priestoru: masové vraždy, ukrižovanie, stínanie (dokonca aj malých detí), mučenia, systematické a skupinové znásilňovanie. Ženy a dievčatá sú hromadne unášané a predávané do otroctva, tisíce ľudí je vyhnaných zo svojich domovov, pričom im nie je dovolené vziať si so sebou čokoľvek, čo vlastnia. Domy, starobylé kostoly, kláštory a svätyne sú vyplienené a vypálené …
Tieto obrazy a správy, ktoré ich opisujú, sú hrôzostrašné, bizarné a neskutočné. V živých detailoch na YouTube, na Twitteri, Facebooku a Google vidíme náznak toho, ako asi vyzeralo islamské dobývanie kedysi starobylých kresťanských krajín, ktoré dnes nazývame Blízky východ. V súčasnosti si pripomíname dlhé stáročia temnoty, biedy a útlaku nemoslimského domorodého obyvateľstva zo strany ich islamských panovníkov, ktoré podnietili kresťanský svet, aby sa pokúsil počas krížových výprav o ich záchranu.
Pamätný príhovor
Ubehlo už 9 rokov od príhovoru, ktorý predniesol 12. septembra 2006 na univerzite v Regensburgu pápež Benedikt XVI. V ňom pápež citoval dávno mŕtveho kresťanského cisára, ktorý čelil podobnej situácii. Camillo Langone, redaktor katolíckeho talianskeho denníka Il Foglia, pred niekoľkými dňami napísal, že svet dlhuje pápežovi Benediktovi – a cisárovi Palailogovi – ospravedlnenie za svoju reakciu na tento prejav. „Dnes, keď udalosti v bývalom Iraku znova píšu históriu a ukazujú každému, kto má oči na pozeranie, čím je naozaj Korán uvedený do praxe, je potrebné sa vám obom ospravedlniť.“ Ale Langone so zjavným znechutením hovorí, že moderný sekularizovaný Európan to neurobí. Taký človek, napísal, „neverí v posvätné texty … neverí v evanjelium“.
„Pre Európana je už nemožné, aby prijal, že niekto verí v Boha … lenže ten, kto už nie je schopný veriť v Boha, nie je ani schopný veriť v realitu. Dokonca ani nespozná meč, ktorý sa opiera o jeho krk.“
Mýlil sa azda Benedikt?
Je zaznamenané, že sa cisár Manuel II. Palaiologos, ktorého pápež Benedikt opísal ako muža vzdelaného v tak v kresťanstve, ako aj v islame, vyjadril: „Ukážte mi, čo nové priniesol Mohamed a objavíte v tom len veci zlé a neľudské, ako jeho príkaz šíriť mečom vieru, ktorú on kázal.“
Pápež uviedol, že tento komentár bol zaznamenaný niekedy „počas obliehania Konštantínopolu medzi rokmi 1394 a 1402“. Pápež tiež poznamenal, že cisár hovoril s „prekvapujúcou prudkosťou; ktorú my považujeme za neprijateľnú“. Je však zrejmé, že cisár bol tiež len človek, ktorý vo svojej pozícii hovoril z vlastnej skúsenosti. Od svojej reči pápež Benedikt počúval neustále obvinenia, donekonečna opakované západnou tlačou, že jeho „útočné“ poznámky, jeho „omyl“ týkajúci sa islamu, spôsobil násilie, ktoré nasledovalo. Ale čo povedal? Ticho žiadal o návrat k nadradenosti rozumu v náboženskej diskusii a zdvorilo požiadal moslimov o to, aby sa zriekli násilia. Samoľúbe západné sekulárne médiá tak mali plné ruky práce s útokmi na jeden zo svojich obľúbených cieľov, že nedokázali ani len citovať zvyšok odseku. V tejto prednáške však možno nájsť nielen prácu pápeža Benedikta, ale aj skutočnú odpoveď kresťanstva na nekontrolované násilie islamizmu, ako aj na našu vlastnú intelektuálnu vyprahnutú posadnutosť utešujúcu sa liberalizmom: rozum a viera, „fides et ratio“ a ich harmonická spolupráca vytvára morálny a spravodlivý civilný poriadok.
Nemožno šíriť vieru násilím
„Cisár po tom, čo sa takto ostro vyjadril, podrobne vysvetlil dôvody, prečo je šíriť vieru násilím nezmyselné. Násilie je v rozpore s povahou Boha a s povahou duše,“ povedal pápež Benedikt. Citoval Palailoga: „Boh … sa neteší z krvi. Nekonať podľa rozumu je v rozpore s Božou prirodzenosťou. Viera sa rodí z duše, nie z tela. Ktokoľvek, aby niekoho priviedol k viere, potrebuje schopnosť dobre hovoriť a správne argumentovať bez násilia a hrozieb …“
Vzhľadom na to, že v súčasnosti v našich mysliach tieto obrazy pália ako žieravina, zdajú sa nám tieto slová tak mierne, pokojné a rozumné. A úplne zvrátená sa nám zdá požiadavka, aby to odvolal a ospravedlnil sa za „urážky“, ktoré spôsobil moslimom. Predstierané a lživé, umelo vyvolané bolo „pobúrenie“, ktoré bolo prospešné len im samým.
Keď sme nabrali odvahu na to, aby sme si prezreli obrázky prichádzajúce z nového islamského štátu, nového „kalifátu, sme omráčení a ohromení. Premýšľame, či by toto naozaj mohla byť pravda v dobe blízkej nasýtenia globálneho trhu spotrebným tovarom zo Západu. Ako je možné, že sa niečo také deje v „globalizovanom“ svete? Čo sa stalo s našou „globálnou dedinou“? Neuspela modernosť so všetkým svojím pohodlím a rozptýlením, západným, priateľským a sekulárnym imperializmom a la Coca-Cola? Nepodarilo sa jej všetko scivilizovať a skrotiť si celý svet?
Tvárou v tvár barbarstvu
Nedávno vynikla obzvlášť jedna fotka. Asi osemročný chlapec označený ako syn jedného z teroristov „islamského štátu“, oblečený v modrej detskej polokošeli, pletených károvaných letných nohaviciach, niečo také, ako robí firma Birkenstock, a s baseballovou čapicou hrdo držal odrezanú hlavu. Musí byť ťažká, pretože malý chlapec potreboval obe ruky, aby ju za vlasy udržal. Sydney Morning Herald, ktorý priniesol fotografiu, na ktorej bola chlapcova tvár rozmazaná na pixely, priniesla komentár: „Hovorí sa, že chlapec, ktorý drží hlavu vojaka, je austrálskym synom Khaleda Sharroufa.“
Tvárou v tvár desivému modernému oživeniu starej hrozby hroziacej takým hrubým a neprirodzeným barbarstvom je pre západných liberálnych intelektuálov čím ďalej ťažšie naďalej opakovať staré mantry. Tvrdej pravde budú musieť nakoniec čeliť – a to aj tí najobmedzenejší. Nie každý na svete si myslí to, čo si myslíme my, nie každý má rovnaké hodnoty, nie každý má rovnaké ciele. Všetky kultúry nemajú rovnakú hodnotu. Všetci ľudia nie sú rovnako „pravdiví“ v tom, čomu veria.
A v prípade, že by sa posolstvo, ktoré nesú fotografie a videá, nedostalo do našich natvrdlých západných hláv, dostali sme v súčasnej dobe aj priame varovanie od vodcu starobylej kresťanskej komunity, ktorá bola zdecimovaná IS. Chaldejská katolícka cirkev pokračuje v dedičstve svätého Tomáša, pochybujúceho Kristovho apoštola. Nedávno sme všetci čítali titulok hovoriaci o tom, že prvýkrát za 1 600 rokov nebola v starobylom kresťanskom meste Mosul odslúžená svätá omša, pretože všetci kresťania, všetci katolíci, boli buď zabití, vyhostení, alebo unesení, aby boli neskôr predaní do krutého otroctva.
Varovanie
Hlava strateného a truchliaceho spoločenstva, arcibiskup Amel Nona, arcieparcha chaldejskej katolíckej cirkvi v Mosule, sa zo svojho neistého a azda dočasne bezpečného exilu v severoirackom meste Irbíl vyjadril celkom otvorene a bez jemnosti, ktorú akademické publikum žiadalo od pápeža Benedikta, že čas oddávania sa svojím pohodlným liberálnym fantáziám sa skončil. „Naše utrpenie v súčasnosti je predohrou toho, čím budete trpieť aj vy – Európania a západní kresťania – a to v blízkej budúcnosti,“ uviedol arcibiskup v rozhovore pre Corriere della Sera. „Stratil som diecézu. Adresu môjho apoštolátu obsadili islamskí radikáli, ktorí chcú, aby sme konvertovali alebo zomreli. Ale moja komunita je stále nažive.“
„Prosím, snažte sa nás pochopiť. Vaša liberálne a demokratické zásady nemajú žiadnu cenu. Musíte znovu zvážiť našu realitu na Blízkom východe, pretože vo vašich krajinách vítate čoraz väčší počet moslimov.“ Varuje nás: „Aj vy ste v nebezpečenstve. Musíte prijať silné a odvážne rozhodnutia, a to aj za cenu, že bude odporovať vašim princípom.“
Irbíl leží 55 km východne od Mosulu, na území, ktoré v súčasnosti odrazilo útočníkov IS. Corriere della Sera vyhlásili, že biskup požiadal o materiálnu pomoc pre emigrantov, ktorí sa tam zoskupili a sú duševne otrasení. „8-tisíc ľudí, mnoho z nich je starých, nesmierny počet detí, niekoľkomesačné bábätká, mnoho dehydrovaných a trpiacich hnačkou. Sedemdesiatnici žiadajúci inzulín.
Arcibiskup pokračuje: „Myslíte si, že všetci ľudia sú si rovní, ale to nie je pravda: islam nehovorí, že všetci ľudia sú si rovní. Vaše hodnoty nie sú ich hodnotami. Ak to nechcete pochopiť, čoskoro sa stanete obeťou nepriateľa, ktorého ste privítali vo svojom dome.“
Pôvodný článok si prečítate TU
