Prokurátorka OSN vyzvala sudcov, aby dali Karadžičovi doživotie

24.4.2018 19:30

Prokurátorka OSN vyzvala v utorok sudcov päťčlenného odvolacieho panelu v holandskom Haagu, aby odsúdili bývalého bosnianskosrbského vojnového lídra Radovana Karadžiča v druhom prípade genocídy a zvýšili mu 40-ročný trest odňatia slobody na doživotie.

Prokurátorka OSN vyzvala sudcov, aby dali Karadžičovi doživotie
Foto: SITA
Popis: Radovan Karadžič pred súdom

Prokurátorka Katrina Gustafsonová povedala panelu sudcov v rámci Mechanizmu OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), že Karadžič  "zneužil svoju obrovskú moc na prelievanie krvi nespočítateľného radu obetí. Spravodlivosť vyžaduje, aby dostal najvyšší možný trest - doživotie".

Karadžičovi právnici v utorok uviedli, že ich mandant by nielen že nemal byť odsúdený v druhom prípade genocídy, ale odvolací panel by mal zrušiť aj odsúdenie za genocídu za jeho úlohu v srebrenickom masakre z roku 1995, o ktorom rozhodol ešte Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

Karadžič (72) požiadal už v pondelok súd o zrušenie verdiktu, že je vinný z genocídy a požiadal tiež o nový proces. V prvý deň odvolacieho súdneho konania uviedol, že proces v rámci ICTY bol nespravodlivý.

"Žiadame vás o zrušenie nespravodlivého verdiktu a nariadenie nového procesu," povedal Karadžičov obhajca Peter Robinson sudcom odvolacieho panelu a dodal, že prokuratúre sa nepodarilo priamo dokázať trestnú zodpovednosť jeho klienta. "Bol to megaproces založený na domnienke, že Karadžič je vinný," uviedol Robinson a označil proces za "nezvládnuteľný".  

Karadžič sa odvolal proti verdiktu z roku 2016, na základe ktorého ho súd poslal do väzenia na 40 rokov po tom, ako ho uznal za vinného v desiatich bodoch obžaloby. Medzi obvineniami figuruje srebrenická genocída, ako aj obliehanie Sarajeva počas bosnianskej občianskej vojny v rokoch 1992-95. Aj v pondelok trval na tom, že srbské sily konali počas tohto krvavého konfliktu iba v sebaobrane.

Karadžiča odsúdili ako bývalého prezidenta bosnianskych Srbov za podiel na genocíde a etnických čistkách spáchaných na bosnianskych Moslimoch.

Obliehanie Sarajeva, ktoré si počas tri a pol roka vyžiadalo 10.000 mŕtvych, a masakra v Srebrenici, kde Srbi počas niekoľkých dní v júli 1995 zavraždili zhruba 8000 bosnianskych mužov a chlapcov, sú všeobecne považované za najhoršie zločiny, aké sa v Európe odohrali od ukončenia druhej svetovej vojny.

ICTY ukončil svoju činnosť koncom minulého roka; Karadžičove odvolanie preto rieši Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT). Podľa agentúry AP bude sudcom trvať pravdepodobne niekoľko mesiacov, kým o odvolaniach rozhodnú.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Akoby sa niekam stratila hrdosť na toto mesto, hovorí kandidát na primátora Petruško. Uvítal by, keby sa Košice stali mestom na celý život

15:00 Akoby sa niekam stratila hrdosť na toto mesto, hovorí kandidát na primátora Petruško. Uvítal by, keby sa Košice stali mestom na celý život

ROZHOVOR Zviditeľnil naše mesto tak ako nik pred ním – hovorí o Richardovi Rašim jeho zástupca na ko…