Profesor, ktorý utiekol z Turecka, vykreslil svoju krajinu v temných farbách

    0
    Vplyv Turecka na svetovej geopolitickej mape naďalej rastie (Autor: Holubnastrese.cz)
    Je to taký proces, keď sa každé ráno prebudíte a zistíte, že sa nejaká situácia zase o niečo zhoršila. Môže sa to týkať problematiky Kurdov, môže to byť problematika demokracie, môže to byť o slobode slova, o tureckej zahraničnej politike, o Sýrii. Stala sa z toho taká telenovela, keď sa to zakaždým zhorší. Nakoniec to trvalo zhruba päť rokov, ale poznáte to, psychológia vám diktuje, že máte mať dôveru v ľudí vo vašej krajine. Viete ako, vyzerá to biedne, ale trebárs sa ja mýlim. Taká je politika, niekedy si hovoríte, že toto už bolo príliš, ale potom príde niečo ďalšie,“ načrtol situáciu politológ.
     
    Profesor politológie, ktorý našiel útočisko na Palackého univerzite v Olomouci, vraj začal protestovať proti režimu v roku 2010, pretože v tom roku sa bol pozrieť v Sýrii a zistil, že sa Turecko mieša do tamojších záležitostí veľmi kontraproduktívnym spôsobom. Práve pred tým sa rozhodol varovať. A postupom času bol pod čoraz väčším tlakom, ktorý vyvrcholil po nepodarenom letnom pokuse o prevrat v roku 2016.
     
    Celý rozhovor nájdete TU.
     
    Potom ma začali varovať niektorí známi, ktorí poznali tuzemskú politiku lepšie ako ja. A zrazu som bol v prvej skupine, ktorá mala prejsť čistkou. Po tom puči sa vláda rozhodla prečistiť všetky vedenia univerzít, ja som býval v Turecku dekanom, takže som bol medzi prvými na rade. Turecko nikdy nebolo podobnou krajinou ako Nórsko, demokracia tam bola vždy problémová. Ale tu ide hlavne o to, aké to tu začne byť problematické v krízových situáciách – štátne násilie. Takže potom som sa rozhodol veľmi rýchlo,“ prezradil.
     
    Našiel útočisko v Olomouci, ktoré sa prezentuje ako multikultúrne mesto. V Česku už žije aj jeho rodina. Na situáciu v Turecku sa teraz pozerá s obavami. To, čo sa tam deje, je vraj spoločenský problém, ktorý v ňom vyvoláva znechutenie.
     
    Ale je potrebné pochopiť, že každý v Turecku má z niečoho strach. Nielen potom, ako som Turecko opustil, ale aj také tie dva mesiace predtým to bolo poznať. Podarilo sa mi kontaktovať priateľov cez bezpečné pripojenia, zvládol som kontaktovať aj svoju matku, bavíme sa symbolicky, v znakoch, o týchto veciach radšej nehovoríme. Ale vo finále sa každý niečoho bojí,“ uzavrel profesor.
    - Reklama -