Na Alexandra Tomského vraj pôsobilo veľmi zvláštne, keď zistil, že The Economist jasá nad tým, že v trojmiliónovom britskom Manchestri žije viac ako sto národností. Prečo sa nad tým niekto raduje? Veď ani tak nie je dôležité, či je niekto pôvodom Sikh, Číňan alebo Brazílčan. Podstatné je, aby sa správal lojálne k Veľkej Británii, ak tu chce žiť. The Economist to však vidí inak.
„Presadila sa tu posadnutosť rasou, akési nepochopiteľné nutkanie akademickej elity interpretovať svet pod zorným uhlom úplne nepodstatnej záležitosti. Na hlavu postavený rasizmus antirasizmu. Samozrejme, vieme, že táto potreba sa zrodila z komplexu, v Amerike z otrokárstva a ešte nedávnej segregácie, v západnej Európe z kolonializmu a nacistického holokaustu,“ napísal Tomský.
Celý komentár nájdete TU.
Tento pohľad na svet vedie k tomu, že elity presadzujú otvorenie spoločnosti pre kohokoľvek. Len tak vraj dokážeme, že netrpíme rasistickými predsudkami. Táto myšlienková konštrukcia navyše dáva jej stúpencom možnosť cítiť sa nadradene ľuďom, ktorí svet nevidia rovnako a ktorí ho ešte zaťažujú ´zlými myšlienkami´. Táto myšlienková konštrukcia je v podstate ideológiou, v mene ktorej podľa Tomského jej zástancovia krivia pravdu.
„Akonáhle myslenie prepadne ideológii, musí na svoju obranu a propagáciu klamať. Redakcia to vie rafinovane zabaliť. Začne príbehmi úspešnej integrácie utečencov v chudobnej Ugande, pokračuje popisom ťažkostí Sýrčana v Holandsku, ktorému byrokracia znemožňuje už tri roky pracovať, a na obranu masovej imigrácie povie, že sa musíme naučiť, vytvárať ´nízkopríjmovú prácu´ vhodnú pre nekvalifikovaných migrantov´ alebo aspoň polovičné úväzky ako v Nemecku,“ doplnil Tomský.
Lenže zároveň počúvame, že svet ide dopredu, všetko sa robotizuje, zažívame ´priemyselnú revolúciu 4.0 a nemusí dlho trvať, že predovšetkým nekvalifikovaní zamestnanci môžu prísť o prácu. A až sa to stane migrantom, ktorí mieria na západ Európy, máme sa podľa Tomského na čo tešiť.
- Reklama -
