Profesor Krejčí: Oddeliť EÚ od Ruska, to je cieľ USA. Lenže...

21.7.2018 16:00

Svetová politika Spojených štátov amerických je sofistikovanejšou verziou zásady „rozdeľ a panuj“. Európska únia zisťuje, že v tomto poňatí sveta už nemôže naďalej fungovať, pretože jej dlhoročný spojenec z USA voči nej začína namiesto spojenectva uplatňovať kšeftárske praktiky. Preto musí hľadať svoje nové miesto v meniacom sa svete. Tak v skratke opísal súčasnú globálnu pozíciu EÚ politológ Oskar Krejčí.

Profesor Krejčí: Oddeliť EÚ od Ruska, to je cieľ USA. Lenže...
Foto: Hans Štembera
Popis: Oskar Krejčí

Vzťah medzi krajinami Európskej únie a USA je v poslednom čase veľmi zvláštny. Na jednej strane sú členmi NATO, ale v oblasti ekonomiky prezident Trump v podstate odštartoval voči svojim spojencom obchodnú vojnu.

Na summite NATO navyše ukázal, že obe oblasti vníma prepojene. Najmä keď zaútočil na Nemecko slovami: „Vy chcete, aby sme vás chránili pred Ruskom, a pritom mu sami dávate miliardy dolárov za plyn a energie.“ Podľa Oskara Krejčího v tom bol úplne jasný signál: vojenská disciplína z Aliancie sa má preniesť aj do obchodných vzťahov medzi členmi NATO. „Únia by mala obetovať obchodnú efektívnosť aj zisk na oltár vojenského spojenectva s USA,“ zhrnul americký prístup Krejčí.

Pre Európsku úniu to znamená úplne legitímnu otázku, kam chce ďalej smerovať. Či sa zameria na „militarizovanú euroatlantickú víziu“ predstavenú v Bruseli prezidentom Trumpom alebo sa bude orientovať na euroatlantickú spoluprácu.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Oskar Krejčí dodáva, že súčasný prístup USA nie je ničím novým, došlo len k rozšíreniu staršej geopolitickej šablóny aj na obchodné vzťahy. Poukazuje na knihu Veľká šachovnica od profesora Zbigniewa Brzezinského, hlavného zahraničnopolitického poradcu prezidenta Cartera. Ten v knihe hovorí o politike „geopolitického pluralizmu“. Tento sofistikovaný termín pritom nie je v podstate nič iné než princíp „rozdeľ a panuj“.

„Pestovanie ,geopolitického pluralizmu‘ je eufemizmus zakrývajúci udržiavanie, prehlbovanie a rozvíjanie nesvárov v Eurázii, čo by mal byť nástroj na udržanie nadvlády USA,“ píše Krejčí. Ako príklady uplatňovania tejto politiky v poslednom čase uvádza práve pestovanie nevraživosti medzi Nemeckom a Ruskom alebo v islamskom svete medzi Saudskou Arábiou a Iránom.

Ako Krejčí dodáva, táto politika nie je americký vynález. USA v podstate len aplikovali na celý svet to, čo predtým po stáročia robila Veľká Británia v Európe. „Ide o amerikanizáciu klasickej britskej politiky, ktorá sa vždy usilovala o to, aby sa kontinentálna Európa nezjednotila, pretože voči takej sile by bola Veľká Británia malá,“ zhŕňa lapidárne.

V súčasnosti USA hrajú napríklad o to, aby spory medzi štátmi Eurázie ospravedlnili prítomnosť amerických vojsk v Európe. „Udrží sa tak bezpečnostná kontrola USA nad západnou a strednou Európou a oddelí sa časť európskeho subkontinentu od iných mocenských centier Eurázie,“ vysvetľuje Krejčí.

Protiváhou Brzezinského konceptu rozdeľovania a panovania je podľa Krejčího vízia „strategického trojuholníka“, ktorú koncom deväťdesiatych rokov sformuloval vtedajší ruský minister zahraničia a vynikajúci vedec Jevgenij Primakov.

V jeho predstave malo USA čeliť spojenectvu troch ázijských mocností – Ruska, Číny a Indie. Lenže Rusko v deväťdesiatych rokoch riešilo veľa vlastných problémov a nemalo silu tento strategický trojuholník uviesť do života.

Útočná politika Západu na prelome tisícročí však priviedla tieto krajiny k oveľa intenzívnejšej spolupráci. Na báze Šanghajskej organizácie spolupráce postupom času vzniklo spojenectvo Ruska, Číny, Indie a Pakistanu, navyše s účasťou Iránu ako pozorovateľa.

USA zatiaľ majú ako svojho najbližšieho spojenca krajiny EÚ. S nimi sú navyše spojené vojensky v NATO. Lenže podľa Krejčího sa čoraz viac ukazuje, že severoatlantická spolupráca uprednostňuje záujmy svojho najsilnejšieho člena. Ako politológ dodáva, bolo to tak aj v histórii. Keď chcel francúzsky prezident de Gaulle v šesťdesiatych rokoch zaistiť, aby francúzska bezpečnosť nezávisela od záujmov Washingtonu, dospelo to až do toho štádia, že francúzska armáda sa na tridsať rokov prestala podieľať na činnosti NATO.

Dnes sa však deje to, že inštitúcie NATO a EÚ sú čoraz viac prepájané. Výsledkom je, že sa „silový“ prístup z NATO čoraz častejšie uplatňuje aj v civilných otázkach EÚ. Lenže Trumpova politika, ktorá brutálne presadzuje zásadu „America First“, núti Európsku úniu prehodnotiť víziu budúcnosti.

„Washington postavil peniaze nad spoločné hodnoty. Potrebuje disciplinovanú Európu, ktorá sa stane väčším zdrojom ziskov pre USA,“ zhŕňa Krejčí. V rovnakom čase navyše Európska únia zisťuje, že jej stratégia vývoja Európa 2020 úplne zlyhala. „Európska únia zaostáva v ekonomickej dynamike za takými celkami budúcnosti, akým je predovšetkým Čína,“ dodáva politológ.

Roztržka medzi západnými centrami podľa neho najviac posilňuje práve prudko rastúcu Čínu. A aj Indiu, ktorá by pri zachovaní súčasného tempa vývoja na konci tohto storočia mala byť takisto vo veľkosti HDP pred EÚ.

Dnes je podľa Krejčího viditeľné najmä osamostatňovanie sa USA a vyväzovanie sa zo zväzkov s nie veľmi perspektívnou EÚ. Druhým, menej viditeľným krokom je postupná zmena orientácie USA na perspektívnejšiu Áziu.

Lenže, ako Krejčí upozorňuje, nie sú jediným záujemcom. Aj Rusku sa totiž začína dariť to, čo Vladimir Putin kedysi nazval ako „nabrať čínsky vietor do ruských plachiet“. Okrem iného aj vďaka západným sankciám z uplynulých rokov.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Jediným, kto nie je schopný vytvoriť nejaký realistický program svojho budúceho ukotvenia vo svete, je tak Európska únia.

Riešením podľa Krejčího je, že Únia sa pridá k niektorým perspektívnym projektom tých superveľmocí, ktoré nezaspali. „Nie je to ľahké, pretože nenávistná protiruská a protičínska propaganda vytvára v hlavách ľudí ťažko odstrániteľnú psychickú železnú oponu. Ale je to možné,“ myslí si Oskar Krejčí.

Vyžaduje to zásadnú zmenu v myslení Európanov, ktorí sa musia zbaviť „atlantocentrického“ vnímania sveta. Ako dodáva Krejčí, Eurázia je trh, ktorý má 5,3 miliardy ľudí, zatiaľ čo severoatlantický svet nemá ani miliardu.

„Nádejná budúcnosť Európy nie je v spoliehaní sa na USA, ale vo väčšom dôraze na Euráziu – samozrejme, pri rovnoprávnej spolupráci so Severnou Amerikou. Nová eurázijská politika je jediným riešením problémov Európskej únie,“ uzatvára Oskar Krejčí.

Celý text nájdete na webe ČasopisArgument.cz.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: jav
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

15:00 Maďarič si opäť vymýšľa, tvrdí Hrnko

Situácia okolo Miroslava Lajčáka a jeho demisie stále neutícha. V pondelok 10. decembra sa v Marraké…