V otázke školstva je podľa Bugára dôležité, aby bola dohoda na koncepcii školstva na najbližších 10 – 15 rokov, pretože „nie je možné, aby sa systém menil s každou vládou“. Myslí si, že v koncepcii musia byť vyriešené otázky o financovaní školstva, o malotriedkach, ale aj o racionalizácii siete škôl. Podľa šéfa kresťanských demokratov Figeľa musí byť školstvo v centre záujmu vlády, parlamentu, ale aj spoločnosti, pretože má najväčší vplyv na iné rezorty. Zdôraznil, že pluralita v školstve je dobrá, pretože vytvára ponuku a prináša dobré výsledky.
Líder Siete Procházka vyhlásil, že keďže pôsobí ako pedagóg, zakaždým, keď počuje o reforme školstva, dostane alergiu, pretože vždy to znamená jednu vec – o tlačivo naviac, o úrad, ktorému to treba odovzdať naviac. Dodal, že Sieť bude trvať na rovnocennom financovaní štátnych aj neštátnych škôl. Predseda SNS Danko tvrdí, že v minulosti sme mali vzorový systém školstva. Treba podľa neho nadviazať na to, čo bolo dobré.
Predseda vládnej strany Fico vidí dve základné veci, ktorým sa treba venovať. „Žiadne reformy, systémové zmeny, koncepcie. Musíme na stredných školách pripravovať učňov a študentov tak, aby si našli prácu okamžite u zamestnávateľov,“ predstavil svoju ideu školstva Fico s tým, že práve jeho vláda zaviedla systém duálneho vzdelávania. Druhým bodom je podľa neho diskusia s vysokoškolskými elitami o tom, koľko právnikov, sociálnych pracovníkov či politológov budú vysoké školy produkovať.
V zdravotníctve je dostatok finančných prostriedkov, problémom je ale korupcia a netransparentnosť, zhodli sa niektorí opoziční politici. Zatiaľ čo Bugár hovoril o krízovom manažmente, Figeľ pripomenul, že „nám tu vyrástli postavy ako teta Anka a masér Kostka“. Strana Sieť by podľa svojho šéfa Procházku povyhadzovala zo zdravotníctva schránkové firmy a v pláne má najprv zníženie zdravotných odvodov, z dlhodobého hľadiska zrušenie odvodov. Poisťovne majú podľa neho súťažiť o to, čo im ľudia dajú. Konkurencia v sektore zdravotných poisťovní je dobrá aj podľa Bugára.
Na margo tejto témy však Fico pripomenul, že on sa súkromným poisťovniam snažil zakázať zisk, čo Ústavný súd SR zrušil. Zakázať zisk súkromným zdravotným poisťovniam je preto podľa neho úloha pre novú vládu a ak to nepôjde, treba sa vrátiť k myšlienke jednej zdravotnej poisťovne. Podľa Danka tu nastalo eldorádo pre finančné skupiny, treba určiť hranice štátneho a súkromného a treba rozlišovať, čo má štát občanovi garantovať a čo má byť za príplatok.
Lídri strán sa vyjadrovali aj k podnikaniu. „Robota nevzniká tak, že pracujúcim ľuďom vezmete peniaze a dáte ich nejakému úradu alebo ministerstvu,“ vyhlásil šéf Siete Procházka s tým, že vláda Roberta Fica si neváži pracujúcich ľudí, ktorí ťahajú ekonomiku dopredu. Takisto zdôraznil, že každé jedno euro, ktoré štát má, musí niekto zarobiť. Procházka si tiež myslí, že rozdiel medzi tým, keď niekto pracuje a keď nie, je príliš nízky. Ak chceme pomôcť ekonomike a hospodárstvu, cesta je investícia do vzdelávania, uviedol Figeľ. „Naša ekonomika nie je znalostná, ale známostná,“ dodal šéf KDH. Pripomenul tiež, že väčšina ľudí pracuje v malých a stredných firmách. „Keď pomôžeme malým, pomôžeme všetkým,“ dodal Figeľ s tým, že za najlepšiu sociálnu politiku považuje podporu rodiny. Podľa Bugára je vysoké nielen daňové, ale aj administratívne zaťaženie. Takisto si myslí, že v ústavným zákonom by mala byť stanovená maximálna výška daní a podporil by živočíšnu výrobu na Slovensku.
Bugár sa taktiež vyslovil za systémovú podporu regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť. Podľa predsedu SNS nie je dobré len nadávať, ale treba stavať na tom, čo dobré sa urobilo. Hovoril o podpore živnostníkov, ale aj väčšom zdanení pre monopoly či banky. Takisto sa mu nepáčia investičné stimuly pre zahraničné firmy, radšej by podporil domácich podnikateľov. Prioritou by pre neho bol rozvoj kúpeľníctva. Fico zopakoval, že klesla nezamestnanosť, Slovenskej ekonomike sa darí, pripomenul ambíciu vyrovnaného rozpočtu a cieľ zdvihnúť minimálnu mzdu na 500 eur. Takisto vyhlásil, že ak by bolo Slovensko po tejto stránke na tom tak zle, ako tvrdia opoziční lídri, na Slovensko by neprišla investícia Juguar Landrover. Spomenul aj podporu regiónov s vysokou nezamestnanosťou, napríklad Kežmarku.
Politici sa venovali aj téme súčasnej migračnej a utečeneckej krízy. Všetci predsedovia strán sa zhodujú, že ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru musí byť základným opatrením. Šéf Mostu-Híd Bugár ale nepovažuje všetkých utečencov za bezpečnostné riziko, myslí si, že ľudí netreba zbytočne strašiť, ale treba si uvedomiť, že aj Slovensko patrí do EÚ a nepoužívať teda rétoriku „my verzus Európska únia“. Danko sa vyslovil za uplatnenie tzv. austrálskeho modelu, čiže prísnom navracaní migrantov. Problémom podľa neho sú ekonomickí migranti a zdôraznil, že aj pre riziko plynúce z tejto krízy je potrebné modernizovať armádu a investovať do ochrany hraníc.
Predseda Smeru Fico povedal, že pre zlú ochranu hraníc sa do Európy dostali „tisícky teroristov a príslušníkov tzv. Islamského štátu“. Zopakoval tiež, že chce zabrániť vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity na Slovensku a zdôraznil aj spoločný plán V4 – tzv. Plán B, ktorý hovorí o tom, že ak zlyháva ochrana hraníc na úrovni Grécko – Turecko, bude treba hranice chrániť na úrovni Macedónska a Bulharska s Gréckom. Figeľ pripustil, že masová migrácie je výzvou pre celý kontinent, dodal však, že Blízky východ je Európe blízky y treba pomôcť kresťanom a iným skupinám, na ktorých sa pácha v tejto časti sveta genocída. Figeľ takisto uviedol, že sa netreba báť, Slovensko má prísnu azylovú politiku. „Pre nás je problém skôr počet veľký počet vzdelaných ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska,“ dodal na margo témy rizík spojených s migráciou.
Podľa Procházku je dobré, keď mladí chodia von, mali by však mať aj motiváciu vrátiť sa. Dôležité podľa neho je, aby bola schopná EÚ napĺňať dohodu s Tureckom a dodal, že lídri EÚ sú povinní urobiť všetko preto, aby krízu zvládli a schengen ochránili.
