“Závery od členov komisie som predniesol koaličným stranám a akceptovateľné návrhy, na ktorých je súhlas, predložil predsedovi NR SR, pričom následne spolu s ďalšími poslancami predložíme návrh na program schôdze,” uviedol pre TASR podpredseda parlamentu a šéf pracovnej komisie, ktorá mala novelu pripraviť, Martin Glváč (Smer-SD).
Pracovná skupina sa v súvislosti so zákonom o konflikte záujmov ešte v júni rozprávala o tom, že verejný funkcionár by mohol mať zakázané vlastniť médium či PR agentúru. Ďalej, že majetkové priznania by parlamentu mohli podávať aj starostovia a primátori a ďalšie osoby, o ktorých v súčasnosti zákon o konflikte záujmov nehovorí.
Poslanci sa v pracovnej skupine dohadovali o podobe zákona o konflikte záujmov, zatiaľ však nie o tlačive, na ktorom podávajú verejní funkcionári majetkové priznania. To súčasné je neraz kritizované, keďže podľa časti poslancov neumožňuje riadnu kontrolu majetkových pomerov verejných funkcionárov.
Novela zákona o konflikte záujmov by mala rozšíriť počet osôb, ktoré budú musieť podávať majetkové priznania, a ktorých sa majú týkať pravidlá o konflikte záujmov. Zákon by sa po novom napríklad mohol vzťahovať aj na predstaviteľov firiem, v ktorých má štát majoritu. Novela by mala upraviť aj pravidlá priznávania hnuteľného majetku a darov. Riešiť má aj nedostatočné sankcie, o ktorých pravidelne vedie debaty parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.
Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky, zriadené boli viaceré pracovné skupiny. Jedna tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel.
