Prirovnania k atmosfére roku 1989 sú scestné. My nežijeme v diktátorskom režime, ktorý sa musí oslobodiť od totality. Chmelár na protest nepríde

    0
    Eduard Chmelár, politický analytik (Autor: Archív Eduarda Chmelára)
    Z pochodov za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú sa s pribúdajúcimi informáciami o údajnej korupcii v najvyšších politických kruhoch stali protesty, ktoré požadujú odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka aj policajného prezidenta Tibora Gašpara. Chmelár však pripomína, že prepojenie medzi politikmi a organizovaným zločinom nie je novinkou, ktorá by prišla s vládou Roberta Fica. 
     
    „Skorumpovaná vláda oligarchie a partokracie previazaná s organizovaným zločinom sa nezrodila s Robertom Ficom. Lenže kríza dôvery v štát sa za jeho éry tak dramaticky prehĺbila, až vyústila do súčasného spoločenského výbuchu. Ak však nebudeme postupovať uvážlivo, vrhneme Slovensko na trajektórii vývoja hlboko dozadu,“ píše analytik v najnovšom komentári na svojej oficiálnej webovej stránke.  
     
    Chmelár vyzýva ľudí, aby si s chladnou hlavou uvedomili, že tu už dávno nie je podstatné to, čo chcú oni sami, ale to, čo je najlepšie pre krajinu, ak chceme udržať jej stabilitu, jednotu a bezpečnosť. 
     
    Analytik píše aj o úradníckej vláde, ktorú síce zavrhuje nielen Smer-SD so svojimi koaličnými partnermi, ale aj opozícia. „Keď som navrhol úradnícku vládu, fanatickí prívrženci Smeru ma obvinili, že som kiskovec, a fanatickí prívrženci SaS, že som ficovec,“ konštatuje Chmelár a dodáva, že mu je jedno, ako ho nálepkujú. 
     
    Iba neutrálna úradnícka vláda dokáže podľa Chmelára zmieriť a upokojiť názorovo rozdelenú krajinu. Analytik tvrdí, že zmysel úradníckej vlády ľudia nechápu a politické strany ho odmietajú, pretože sa chcú, prirodzene, dostať k moci. To však podľa Chmelára vedie k tomu najhoršiemu, a tým je konfrontácia. 

    Na tento pochod neprídem

    Eduard Chmelár odôvodňuje v texte aj svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na dnešnom pochode, aj keď podľa vlastných slov sa minulého pochodu (02. 03.) venovaného pamiatke na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zúčastnil. Ocenil pritom pokojnú atmosféru pietnej akcie. 
     
    „Tento piatok sa však na demonštráciách nezúčastním, lebo s tým, k čomu to smeruje, nechcem mať nič spoločné. Organizátori (medzi ktorými ,náhodoufigurujú postavy a postavičky z Veľkého protikorupčného pochodu) sa už ani nesnažia zakryť, že im ide o politické ciele a že chcú ,novú dôveryhodnú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin'. To sú ktorí ľudia? Richard Sulík, ktorý dohadoval na raňajkách s Mariánom Kočnerom voľbu generálneho prokurátora? Boris Kollár, ktorý slúžil mafiánskemu bosovi Steinhübelovi? Ľubomír Galko? Igor Matovič? Kto?“ kladie si otázky Chmelár. 
     
    Analytik sa ďalej pýta, ako protesty urýchlia vyšetrovanie vraždy mladého páru, a pripomenul, že Kuciak písal aj o sponzoroch SaS. 
     
    Premiér je síce uštvaný, v strese, nespí, ale…
     
    Chmelár nešetrí v texte ani svojich akademických kolegov. Kritizuje napríklad rozhodnutie vedení niektorých univerzít, ktoré udelili svojim študentom rektorské voľno, aby sa mohli zúčastniť na protestoch. 
     
    Prirovnávať súčasné dianie k revolučným udalostiam roku 1989 je podľa analytika scestné. 
     
    „Kolegovia, magnificencie, spektability, zbláznili ste sa? Prirovnania k atmosfére roku 1989 sú scestné. My nežijeme v diktátorskom režime, ktorý sa musí oslobodiť od totality, v roku 1989 si študenti, naopak, vydobyli, že akademické prostredie je apolitické. Tento neprijateľný nátlak nie je návrat do roku 1989, ale do roku 1948,“ napísal Chmelár. 
     
    Napriek tomu, že si Chmelár želá zmeny na Slovensku, tak uvádza, že postup zvolený v tejto situácii k nim podľa neho nevedie.  
     
    „Premiér je síce uštvaný, v strese, nespí a dnes ráno vyzeral ako po opici, ale ešte stále to je najlepší stratég, ktorý myslí dva ťahy dopredu. Kým všetci novinári moralizovali nad jeho blúznením o Georgeovi Sorosovi (zaujímavé, že mu to vyčítajú najhlučnejšie tí, ktorí rozširujú paranoidné konštrukcie o všadeprítomnom Putinovi), premiér mobilizuje vojsko na rozhodujúci zápas. Podľa mojich informácií z diplomatických zdrojov na včerajšom obede s veľvyslancami o Sorosovi nepadlo ani slovo, zato na následnej tlačovej konferencii všetky svoje obvinenia zopakoval – boli totiž určené domácemu publiku,“ analyzuje ďalej Chmelár. 

    Čakanie na dohodu sponzorov? 

    V záverečnej časti komentára analytik upozorňuje na jednu podľa neho dôležitú myšlienku.
     
    „Kým mnohí politici, novinári, umelci a občianski aktivisti strácajú súdnosť, Robert Fico môže tento zápas ešte stále vyhrať. Proti nemu totiž stojí banda hysterických amatérov. Béla Bugár nemá záujem o predčasné voľby, v tejto situácii by boli pre jeho stranu vysoko rizikové. A tak radšej čaká na ponuku, presnejšie – čo vyjednajú Brhel s Világim,“ myslí si Chmelár. Či Béla Bugár nemá skutočne záujem o predčasné voľby, sa ukáže v pondelok (12. 03.) na rokovaní koaličnej rady a deň potom na zasadaní republikovej rady strany Most-Híd. 
     
    Analytik upozorňuje, že opozícia celú situáciu koaličným partnerom vlastne uľahčuje, aj keby sa to tak nemuselo zdať podľa počtu útokov a tlačoviek z uplynulých dní. 
     
    „Mimovládne strany nie sú skutočnou opozíciou, nevedia robiť politiku, iba prvoplánovo hecujú ulicu. A davová psychóza nikdy nemôže byť serióznou alternatívou. Nemôže byť ňou ani naivná predstava, že v boji proti korupcii stačí vymeniť Fica,“ dodáva. 
     
    To, čo Slovensko podľa Chmelára v tejto situácii potrebuje, je neutrálna autorita, ktorá by bola morálnym arbitrom. „Možno by sme ho mali hľadať mimo politiky. Nie však v umelcoch – aktivistoch na tribúnach, ale v rešpektovaných hlbokých ľuďoch, ktorí by mali spoločnosti v takýchto ťažkých časoch povedať kus dobrého, upokojujúceho, láskavého a múdreho slova, aby nezvlčela,“ píše analytik. 
     
    V úplne poslednej vete svojho komentára Eduard Chmelár prosí opätovne ľudí, aby zachovali chladnú hlavu a nadhľad. Ak nerešpektujeme druhých, prehráme všetci.
     
    - Reklama -