Príplatky za nočné, víkendové a sviatočné zmeny ľuďom nepomohli, tvrdí Kiššová. Podnikom sa zvýšili náklady, ktoré premietli do cien

    0
    Jana Kiššová (Autor: TASR)

    Na svojom blogu na portáli dennikn.sk komentovala aktuálnu situáciu s príplatkami, ktoré od 1. mája musia zamestnávatelia povinne vyplácať ľuďom, ktorí pracujú v noci, cez víkend alebo vo sviatok. Na takýchto zmenách pracuje viacero povolaní, ktoré novela zasiahla. Podľa Kiššovej nie je jedna tlačovka, kde sa vláda chváli tým, ako sa štátu darí, a teda by sa malo dariť aj ľuďom. „Ja to čítam tak, že za tejto vlády sa darí najmä oligarchom a tunelárom,“ píše Kiššová.

    Podľa poslankyne je realita napriek slovám vládnych predstaviteľov iná. Ako príklad uvádza práve príplatky za prácu v noci, cez víkend a sviatok. „Tvária sa, že idú ľuďom dať, zavedú príplatky, ukážu prstom na tých, čo to majú zaplatiť, teda na zamestnávateľov a odmietajú pripustiť, že v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia a jediný, kto z toho profituje, bude cez zvýšené odvody štátna kasa,“ konštatuje v blogu podpredsedníčka SaS.

    Ako príklad uviedla kolibu v obci Nemecká pri Brezne, ktorá zareagovala na príplatky po svojom. Nezvýšili ceny postupne ako iné prevádzky, ale zaviedli víkendové príplatky. „Cez sviatok a víkend je najviac zákazníkov, a takisto aj najviac zamestnancov. Zmenou zákona sa nám zvýšili náklady na prácu, a preto sme museli ísť hore aj my. Mnohí to urobili tak, že zdvihli komplet ceny, my sme zvýšili len cez víkend a sviatok,“ cituje pracovníka koliby. Kiššová si myslí, že to majitelia podniku urobili jasne a odôvodnene, pretože ak sa podnikateľom zvýšia náklady, musia to preniesť aj do cien.

    Ak sa darí štátu, musí sa prv dariť ľuďom

    „A sme pri mojom dávnom tvrdení: Toto opatrenie plošne zníži kúpyschopnosť ľudí. Príplatky sa zvýšia len niektorým – pracujúcim v noci, cez sviatky a víkendy. No ceny sa zvýšia všetkým, ktorí ´dotknuté komodity´ nakupujú. Teda každému, kto navštevuje reštaurácie, kupuje chlieb či pečivo alebo akokoľvek aj sprostredkovane využíva výsledky nočnej práce. A tie využívame všetci, hoci o tom často možno ani nevieme,“ vysvetľuje Kiššová.

    Podľa Kiššovej to v súčasnej vláde funguje tak, že ak sa darí štátu, až potom sa bude dariť ľuďom. A s týmto postupom nesúhlasí, pretože ide vraj o logiku tunelárov, čo myslia iba a prv na seba.

    Kiššová sa domnieva, že ak sa darí ekonomike, musí sa v prvom rade dariť ľuďom. „Štát má pri dlhodobo zvýšených príjmoch do štátneho rozpočtu znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Aby ľudia zarábali v čistom viac bez toho, aby sa zvyšovali ceny. Len tak sa im zvýši životná úroveň – ak pri nezmenených cenách stúpne ich čistá mzda. Len tak si viac kúpia, čo následne podporí spotrebu. Len ak si viac kúpia, zvýši sa dopyt po tovaroch a službách. Toto je impulz, ktorý naša ekonomika potrebuje a následne aj zhodnotí,“ uzatvára poslankyňa.

    Príplatky za prácu v noci, cez sviatok a víkend sa počítajú z minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je 2,76 eur v hrubom. Tento rok sa za prácu v sobotu vyplácajú príplatky v hodnote 25 percent minimálnej hrubej mzdy na hodinu, čo je 0,69 eur za hodinu. Za prácu v nedeľu je príplatok 50 % minimálnej hrubej mzdy na hodinu, čo predstavuje 1,38 eur za hodinu a za nočnú prácu to je 30 % (0,82 eur za hodinu) pri nerizikovom a 35 % (0,96 eura za hodinu) pri rizikovom povolaní. Za prácu cez sviatok dostanú zamestnanci 100-percentný príplatok, čo je 2,76 eur za hodinu. 

    - Reklama -