Šesťdesiatjeden percent opýtaných uviedlo, že poľské úrady nie sú dostatočne pripravené na boj proti teroristickým hrozbám, a iba 20 percent respondentov si myslí opak. Štyridsaťštyri percent Poliakov uviedlo, že súhlasia s prísnejšími kontrolami na hraniciach a letiskách ako bezpečnostnými opatreniami proti terorizmu. Až 82 percent opýtaných schválilo prísnejšie prisťahovalecké zákony a 67 percent uznalo zvýšené náklady na bezpečnosť ako opodstatnené protiteroristické opatrenie.
Väčšina opýtaných nesúhlasila s prísnejšou kontrolou korešpondencie (65 percent) a s prísnejším monitorovaním telefonátov (61 percent) ako opatreniami proti terorizmu.
Pri otázke, či by sa malo Poľsko zapojiť do operácií proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii, sa 84 percent respondentov vyjadrilo proti vojenskej účasti (55 percent dôrazne) a len desať percent opýtaných tento nápad podporilo (tri percentá dôrazne).
Šesťdesiatštyri percent Poliakov podporilo myšlienku pomáhať krajinám bojujúcim proti IS nevojenskou formou (15 percent dôrazne), 28 percent respondentov sa postavilo proti takejto pomoci (13 percent dôrazne).
Prieskum, urobený krátko po novembrových teroristických útokoch v Paríži, ukázal trojpercentný nárast obáv v porovnaní s marcovým prieskumom verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil po januárových islamistických útokoch na sídlo satirického magazínu Charlie Hebdo vo francúzskej metropole a po februárových útokoch v dánskom hlavnom meste Kodaň. CBOS urobilo prieskum 3.-10. decembra na vzorke 989 náhodne vybraných dospelých Poliakov.
