Príchodom Hlinu sa začalo úplne iné riadenie. Ani sa to nedá porovnávať, hovorí najvyššie postavená žena v KDH Miroslava Szitová

31. 7. 2017 11:00

V riadení strany je veľmi veľký rozdiel. Príchodom nového predsedu, ktorý nikdy nebol v hnutí, a v predsedníctve sa začalo úplne iné riadenie. Preto sa ani nedá porovnávať. Verejnosť si dlhodobo žiadala generačnú výmenu v politike aj v hnutí. Zmena nastala na všetkých úrovniach, teda v predsedníctve, okresoch, kluboch. Čas ukáže, či prinesie ovocie. Usilujeme sa pracovať svedomito a poctivo. Avizuje členka Predsedníctva KDH a v súčasnosti najvyššie postavená žena v hnutí, odborníčka na školstvo a rómsku problematiku Miroslava Szitová.

Príchodom Hlinu sa začalo úplne iné riadenie. Ani sa to nedá porovnávať, hovorí najvyššie postavená žena v KDH Miroslava Szitová
Foto: TASR
Popis: Najvyššie postavená žena v KDH Miroslava Szitová
reklama

V KDH ste v súčasnosti najvyššie postavenou ženou, ste členkou jeho predsedníctva, no v minulosti ste boli tri roky aj podpredsedníčkou hnutia. Znamená to, že momentálne je KDH pod taktovkou mužov?

Predsedníctvo KDH malo v minulosti 13 členov, z toho šesť podpredsedov. V súčasnosti je predsedníctvo 10-členné a má troch podpredsedov. Počet členov predsedníctva aj podpredsedov bol upravený v stanovách hnutia spolu s ďalšími zmenami na povolebnom sneme. Kandidovala som na pozíciu podpredsedníčky, ale delegáti snemu rozhodli v prospech troch mužov a mne ostala štvrtá pozícia. Myslím si, že v Predsedníctve KDH nebolo nikdy toľko žien, koľko je v súčasnosti. Zodpovednosť pri rozhodovaní máme všetci rovnakú a usilujeme sa o návrat kresťanskej demokracie do rozhodovacích pozícií v štáte.

Momentálne je KDH mimoparlamentnou stranou, resp. hnutím, no v prieskumoch sa veľmi často dostáva nad päť percent. Vaše hnutie má dlhé roky vybudované regionálne a okresné štruktúry prakticky po celom Slovensku. Chcete stavať vašu politiku najmä na tom? Teda byť blízko občanom?

Politika má byť o ľuďoch a pre ľudí. Pravdou však je, že to tak často necítia. Kresťanská demokracia vznikala na farách, v dedinách, mestách. Boli to skupiny nadšencov, ktorí po Nežnej revolúcii hľadeli do budúcnosti s nádejou, ale i s odhodlaním pomôcť svojej dedine, mestu i celej našej krajine. Tak by sa mala politika robiť aj dnes. Preto je dobré, že máme regionálne štruktúry takmer v každej dedine a meste.

Vy ste boli vo vedení KDH aj za minulého vedenia, no zostali ste v ňom aj pod novým predsedom. Vidíte nejaký podstatný rozdiel v riadení strany a najmä v jej vnímaní verejnosťou?

Nastúpila som do „idúceho vlaku“. Za podpredsedníčku som bola zvolená po odchode D. Lipšica a J. Žitňanskej a ten nástup do vrcholovej politiky nebol ľahký. Za tú skúsenosť som však nesmierne vďačná a myslím, že sme so spolupracovníkmi urobili kus dobrej roboty. Napríklad nový dlhodobý program, v ktorom som mala zverenú oblasť školstva, spolužitia s Rómami, oblasť mládeže, kultúry a športu. Spolupracovala som s odborníkmi na uvedené oblasti a myslím, že teraz máme z čoho čerpať. V riadení strany je veľmi veľký rozdiel. Príchodom nového predsedu, ktorý nikdy nebol v hnutí, a v predsedníctve sa začalo úplne iné riadenie. Preto sa ani nedá porovnávať. Verejnosť si dlhodobo žiadala generačnú výmenu v politike aj v hnutí. Zmena nastala na všetkých úrovniach, teda v predsedníctve, okresoch, kluboch. Čas ukáže, či prinesie ovocie. Usilujeme sa pracovať svedomito a poctivo.  

Pôsobíte už štvrté volebné obdobie aj ako poslankyňa na miestnej samosprávnej úrovni a vašou agendou je, ako ste už spomenuli, najmä školstvo, ale aj rómska otázka. Keďže ste školskou psychologičkou, vidíte dosť podrobne do problematiky tohto rezortu. Kde vidíte najväčší dlh štátu voči školstvu?

Musím konštatovať, že v oblasti školstva sa z reformy do reformy prepadávame čoraz hlbšie ku dnu. Systém vzdelávania sa oddelil od potrieb dnešného človeka. Žiadna vláda doteraz nemala školstvo ako prioritu napriek tomu, že mladí ľudia sú budúcnosťou národa. Mám pocit, že súčasným vládnúcim vyhovujú menej vzdelaní, poslušní a závislí ľudia. Mladí preto hľadajú a nachádzajú alternatívu napríklad v susednom Česku. 

KDH má určite prepracovanú koncepciu školstva, prípadne má aj predstavu o jeho reforme. Kde by ste začali? Čo je najdôležitejšie, čo by ste urobili a čo sa doteraz u nás neurobilo?

Máme pripravenú koncepciu školstva na všetkých úrovniach. V prvom rade nemôže byť školstvo rozdelené, ale musí patriť pod jeden rezort v riadení aj vo financovaní. Prvý krok  by bol vrátiť všetky školy a školské zariadenia pod ministerstvo školstva s riadením aj financovaním. 

Sama ste pôsobili ako pedagogička aj na vysokoškolskej úrovni v otázke sociálno-psychologického výcviku. Prečo je podľa vás táto oblasť taká dôležitá v procese vzdelávania?

Sociálno-psychologický výcvik absolvujú študenti v študijných odboroch zameraných na prácu s ľuďmi. Učia sa zdokonaliť a osvojiť si sociálne zručnosti, prakticky sa pripraviť na zvládnutie náročných sociálnych situácií a rol. Naučia sa efektívne sociálne správanie, zvýšia interakčné sociálne kompetencie. Absolvovanie výcviku by im malo pomôcť vybudovať integritu osobnosti.

Pôsobíte na Spiši, kde ide ruka v ruke s problémami školstva aj rómska otázka, keďže tento problém sa u nás roky nerieši, hoci v Spišskej Novej Vsi má sídlo aj kancelária splnomocnenca pre rómske komunity. Sú Rómovia integrovateľní v súčasnosti do našej spoločnosti?

Podľa Atlasu rómskych komunít žije vylúčene 40 % Rómov, teda 60 % je začlenených v spoločnosti. Znamená to, že nebývajú v osadách, riadne pracujú, starajú sa o deti, vzdelávajú a podobne. Tých vylúčených je však veľmi veľa a žiadna kancelária splnomocnenca im situáciu nezmení a nezmení ani spolužitie v dedinách a mestách. Je to dlhodobý proces, ale je možný. Pozitívnych príkladov je veľa, najmä na Spiši. Aby som nehovorila len o Spišskom Hrhove, spomeniem napríklad obec Krížová Ves. Za každým úspechom však stojí konkrétny človek alebo ľudia, ktorí pomáhajú a majú skutočný záujem situáciu riešiť. Starostovia, rehoľníci, dobrovoľníci. Tých by mal štát viac podporovať finančne a nedávať prostriedky tam, kde nie sú výsledky. Zároveň je potrebné vyžadovať od ľudí z osád, aby plnili záväzky a povinnosti ako ostatní obyvatelia. 

KDH kritizuje najmä otázku neriešenia vzdelávania Rómov zo strany vlády. Aké riešenia teda ponúka vaše hnutie v tejto citlivej oblasti?

Práve do tzv. vzdelávania Rómov sa investovalo množstvo finančných prostriedkov, no bez výsledkov. Ak deti nemajú príklad vo svojej rodine, len minimum z nich začne vnímať vzdelanie ako životnú prioritu. Väčšina ukončí povinnú školskú dochádzku a zaradí sa na trh práce. Finančné prostriedky štátu na ich doterajšie vzdelanie v základnej škole ostanú nevyužité a zdravý mladý človek sa ako 16-ročný zaradí do sociálnej siete, teda znovu mu štát z daní pracujúcich ľudí prispieva na život. Túto realitu žijeme už 25 rokov a treba ju konečne zastaviť. Mladý človek má mať po ukončení školskej prípravy „chlieb v rukách“, aby sa dokázal postarať o seba a svoju rodinu. Máme pripravené návrhy na zmenu systému, ktorá by pomohla spoločnosti aj jednotlivcovi. 

Ste za to, aby sociálne dávky dostávali sociálne odkázané skupiny obyvateľstva „za niečo“, teda nie za to, že majú väčší počet detí, ale aby si svoje dávky aj odpracovali?

Pri odpovedi si pomôžem Sociálnou náukou cirkvi. Štát má vytvoriť podmienky, aby každý, kto chce pracovať, mohol pracovať. Za vykonanú prácu, má človek dostať spravodlivú odmenu. Tak by mala byť nastavená politika krajiny. Kto pracovať nechce a je schopný, zdravý a podobne, nemá nárok na žiadnu dávku. 

Ako vnímate segregáciu Rómov? Teda ich vytesňovanie do osád? V minulosti totiž bolo veľa prípadov, keď im štát postavil kultúrne bývanie, ale po niekoľkých mesiacoch bolo po ňom, jednoducho to zničili. Mnohí to považovali za „vyhodené peniaze“. Súhlasíte?

Segregácia ľudí nie je dobrou cestou pre spoločnosť. Teda nesúhlasím s vytesňovaním do osád. Už existujúce osady a spôsob života v nich je fakt, ktorý treba brať do úvahy. Keď štát niečo postavil, Rómovia to „vybývali“. Zničili, predali a podobne. Dobrým príkladom v osadách je tzv. prestupné bývanie. Aj ľudia, ktorí žijú v osadách veľmi biedne, majú svoje obydlie čisté a upratané. Takým ľuďom sa v prestupnom bývaní prideľuje lepší sociálny byt. Je predpoklad, že sa o ten byt budú starať rovnako, ako sa starali o svoju chatrč. Teda lepšie bývanie je skôr za odmenu a ideálne je, ak sa na výstavbe nových bytov podieľajú. Ďalší príklad máme aj u nás v obci. V osade postavili tri bytové domy a s ich obyvateľmi nie sú ťažkosti. Platia tam dohodnuté pravidlá na výber nájomcov a tí ich bez väčších problémov rešpektujú.

Vráťme sa ale k vzdelávaniu. Sama sa podieľate na tvorbe nového vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi potrebami na stredných školách. Keby ste to rozmenili na drobné, čo si za tým máme predstaviť?

V susednej Českej republike robia reformu vzdelávania podstatne ináč, ako to bolo u nás. Vybrali tam niekoľko škôl, ktoré sú zapojené do projektu, kde sa pripravuje a overuje nový vzdelávací program pre žiakov so špeciálnymi potrebami na stredných školách. Na tvorbe vzdelávacieho programu mám možnosť spolupracovať. Počas dvoch rokov trvania projektu boli najskôr žiaci testovaní z matematickej, čitateľskej, finančnej a sociálnej kompetencie. Následne sa pripravuje program, ktorý bude tieto kompetencie efektívnejšie rozvíjať, aby žiaci po ukončení vzdelávania boli schopní sa plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. 

Ako v súčasnosti vnímate neschopnosť opozície byť alternatívou súčasnej vládnej koalícii? Premiér Fico dokonca pred časom pripustil, že mu v našej vrcholnej politike na parlamentnej úrovni chýba taká štandardná politická sila, akou je KDH. Prečo teda KDH nie je súčasťou vysokej politiky? Kde zlyhalo?

Áno, súčasná opozícia nie je pripravená byť alternatívou vládnej koalície. Nie je totiž štandardnou opozíciou. Po marcových voľbách sa do parlamentu dostali subjekty, ktoré ani nechceli byť vládnymi stranami. A podľa toho sa v parlamente aj správajú. Voľby sa skončili pre KDH nepriaznivo. Chýbalo 1500 hlasov,  teda 0,06 %. Príčin je viacero a vo vnútri hnutia sme ich analyzovali. Usilujeme sa o návrat a získanie stratenej dôvery voliča.

Na samosprávnej a regionálnej úrovni už teraz spolupracujete s viacerými opozičnými stranami. Nebude to pre KDH skôr prekážka či nevýhoda, keď si vás stotožnia s relatívne neúspešnými stranami, pričom ambíciou KDH je návrat do parlamentu?

Chceme dať jasný signál, že kresťanskí demokrati sú stabilnou silou, ktorá spája. Na regionálnej úrovni vytvárame spoluprácu, ktorá ponúka občanom slušnú politiku bez korupcie.

V minulosti sa však KDH bolo ochotné spojiť na regionálnej i miestnej úrovni aj so súčasnými vládnymi stranami, čo pripustil aj nedávno váš predseda. Nebude to pre hnutie do budúcnosti problém, ak sa budete chcieť vrátiť do najvyššej politiky? Ste dostatočne čitateľní?

Myslím, že počnúc predsedom, sme jasne čitateľní. Odmietame korupciu, hľadáme partnerov na realizáciu slušnej hodnotovej politiky, ktorá bude pre ľudí prijateľná.

Mnohí kritici imigračnej témy u nás argumentujú napríklad tým, že Slovensko sa nevie postarať o vlastných Rómov, preto by sme nemali prijímať žiadnych imigrantov. Súhlasíte s takýmto myslením?

Je to veľmi zjednodušené vyjadrenie. Pomáhať treba tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Je to kresťanské aj hlboko ľudské. 

Ako vidíte svoju politickú budúcnosť? Veríte v návrat KDH do NR SR?

Kresťanská demokracia je súčasťou politiky v každej krajine Európy. Usilujeme sa o jej návrat a urobíme, čo je v našich silách, aby sme získali dôveru ľudí.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

18:25 Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

Svetové médiá už informovali, že OSN rozhodla, že klimatických utečencov nebudú môcť vrátiť do krají…