Všíma si ďalej situáciu počas nacizmu. „Veľkonemecká ríša bola rozbitá, rozprášená a nemecký národ sa musel podriadiť prísnym pravidlám víťazov vojny. Jedno z nich sa týkalo armády, ktorá bola pripravovaná predovšetkým na obranu. Keď sa armády európskych krajín začali v 90. rokoch zapájať do riešenia konfliktov vo svojom okolí, počínalo si Nemecko veľmi opatrne, práve s ohľadom na historickú citlivosť,“ poznamenáva. Podľa týždenníka Nemecko preferovalo humanitárne alebo mierotvorné akcie.
„Teraz Nemecko preberá iniciatívu a chce sa ako najľudnatejší a ekonomicky najsilnejší štát EÚ postaviť aj na čelo jej armády,“ konštatuje Týden odvolávajúc sa na slová z bielej knihy. V nej sa uvádza, že Nemecko chce rýchlo, rozhodne a podstatným spôsobom vstúpiť ako vedúca zložka do medzinárodných debát, aby prevzalo zodpovednosť a predpokladané velenie.
Podľa analytika think tanku Carnegie Europe Jana Techaua prichádza nové Nemecko. „Je to totiž prvýkrát, čo kľúčový obranný dokument hovorí niečo také,“ podotkol Jan Techau.
Nemecko začalo v súčasnosti vkladať do armády výrazne viac peňazí. Ročné investície do vybavenia budú bezmála dvojnásobné a zároveň sa zrušia stropy pre nákupy väčších zbraňových systémov.
Podľa ministra zahraničia Franka-Waltera Steinmeiera (SPD) je európska armáda dlhodobým cieľom strany. „Ako hlavný politický bod ho máme v programe už niekoľko rokov,“ uviedol.
