Prezidentské voľby v Rusku. Zásadné informácie pre priaznivcov aj odporcov Putina

    0
    Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezident Vladimir Putin (Autor: SITA)

    Príprava na prezidentské voľby v roku 2018 v Rusku prebieha s vedomím, že sa na nich určite zúčastní aj súčasný prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. V moskovskom Kremli sa hovorí, že zaňho budúci rok musí hlasovať viac ľudí ako kedykoľvek predtým.

    Volebný rok 2018 bude pre Vladimira Putina príležitosťou, aby využil právo zúčastniť sa na dvoch voľbách po sebe, čo s najväčšou pravdepodobnosťou súčasný ruský prezident aj urobí. „Nepochybujem, že sa volieb budúci rok zúčastní,“ povedal ruskej informačnej agentúre RBC jeden nemenovaný federálny politik.

    „Všetko nasvedčuje, že Putin sa volieb zúčastní. A všetci sú si zároveň istí, že to bude jeho posledný termín. Po nadchádzajúcom prezidentskom období už nebude mať možnosť uchádzať sa o post prezidenta a na tom nič meniť nebude,“ dodal politik.

    Prvý zástupca šéfa prezidentskej administratívy Sergey Kiriyenko navyše uviedol, že v hre bude nielen samotné zvolenie Putina, ale dôležité bude aj to, čo bude po voľbách. Podľa platnej legislatívy Ruskej federácie sa bude môcť Vladimir Putin znova zúčastniť volieb až v roku 2030.

    Teraz sa v rámci vnútropolitického bloku Kremľa vášnivo diskutuje o „parametroch úspešných volieb“, oznámil RBC zdroj v administrácii prezidenta. Hovorí sa najmä o legitimite volieb, ktorá musí byť zaistená. Putin vraj musí dostať od voličov viac hlasov ako v ktorýchkoľvek predošlých voľbách, a to nielen percentuálne, ale aj v absolútnych číslach.

    „Bolo by dobré, keby prezident získal aspoň viac hlasov ako vo voľbách v roku 2012. V ideálnom prípade by však mal získať viac hlasov ako v ktorýchkoľvek predchádzajúcich voľbách, na ktorých sa zúčastnil,“ povedal serveru RBC nemenovaný politik.

    Vo voľbách v roku 2012 dostal Putin 63,6 % hlasov. Najväčší úspech však zaznamenal vo voľbách v roku 2004, keď zaňho hlasovalo 71,3 % Rusov. V roku 2000 dostal Putin iba 53 % hlasov.

    Na konci decembra minulého roka sa konal seminár pre viceguvernérov pre vnútornú politiku, na ktorom Kiriyenko s ostatnými politikmi preberali, ako zaistiť vyše 70 % volebnú účasť.

    Problém nízkej volebnej účasti v Rusku vraj nemožno riešiť tým, že sa vo voľbách objaví viac kandidátov, myslí si politik. Zvýšenie volebnej účasti navýšením počtu kandidátov so sebou vraj prináša riziko nepredvídateľnosti volebného výsledku, o čo vraj v Kremli nikto nestojí.

    Nadchádzajúce prezidentské voľby sa teda budú opierať o starý model s účasťou lídrov politických strán zastúpených v Štátnej dume.

    „Niet pochýb, že Putin svoj post obháji. Na jednej strane je to, samozrejme, dobré, na druhej strane sa však ponúka otázka: Prečo sa má človek vôbec obťažovať a ísť voliť, keď výsledok je vopred jasný?“ povedal pre RBC nemenovaný kremeľský úradník.

    Ten istý úradník potom novinárom z RBC prezradil, že v Kremli sa preberá niekoľko spôsobov, ako navýšiť volebnú účasť. Od členov volebných komisií sa bude napríklad vyžadovať, „aby sa začali zaoberať svojou prácou spojenou s voľbami nie týždeň pred ich konaním, ale už skôr“. Mali by vraj chodiť z domu do domu a vyzývať ľudí, aby sa zúčastnili volieb.

    Zvíťazil konzervatívny model

    Donedávna si podľa ukrajinského denníka Obozrevatel konkurovali dva možné scenáre ruských prezidentských volieb v roku 2018. Prvý scenár, viac liberálny (liberálny v ruskom kontexte), propagoval zástupca šéfa kancelárie prezidenta Sergey Kiriyenko. Spočíval v umožnení účasti na voľbách viacerým kandidátom, najmä z radov „progresívnej“ opozície.

    „Myšlienka bola nasledujúca: títo kandidáti aj tak nemajú šancu na volebné víťazstvo, ale ich pripustenie k voľbám by Západu a celému Rusku ukázalo, že Kremeľ rešpektuje pluralitu názorov,“ píše sa v ukrajinskom denníku.

    Druhý scenár, konzervatívnejší, presadzoval Vyacheslav Volodin. Tento scenár vylučuje akýkoľvek náznak nepredvídateľnosti výsledku volieb a sústredí sa iba na jedného volebného kandidáta, v tomto prípade na prezidenta Putina. V tomto zmysle teda ide skôr o referendum než o prezidentskú voľbu.

    Konečný výber konzervatívneho scenára potvrdilo aj rozhodnutie súdu vo veci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý bol na začiatku februára tohto roka odsúdený na päť rokov odňatia slobody, čo mu znemožňuje zúčastniť sa voľby prezidenta.

    - Reklama -