Prezident vrátil rekreačné poukazy parlamentu, vyčíta im diskrimináciu

    0
    prezident Andrej Kiska počas prejavu v NR SR (Autor: TASR)

    Prezident svojím vetom nepolemizuje so zavedením rekreačného poukazu a príspevku na rekreáciu zamestnancov. “Je právomocou vlády a parlamentu podporovať domáci cestovný ruch prostredníctvom takých nástrojov, ktoré považujú za vhodné či potrebné,” konštatoval Kiska.

    Upozorňuje však, že schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu, a to v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí. Časť zamestnancov má príspevok garantovaný, časť naň vôbec nemá nárok a časť ho môže získať na základe dobrovoľnej iniciatívy zamestnávateľa.

    “Takáto nerovnosť medzi zamestnancami vo vzťahu k rovnakému nároku na príspevok na rekreáciu nezodpovedá žiadnej skutočnej potrebe, nemôže sa ňou dosiahnuť žiaden legitímny cieľ sociálnej politiky štátu a so zreteľom na účel tohto príspevku taká úprava nie je nevyhnutná,” uvádza hlava štátu v zdôvodnení vrátenia zákona.

    Odlíšenie zamestnancov len podľa priemerného počtu zamestnancov v podniku a trvania pracovného pomeru nemôže podľa prezidenta zakladať objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie. Schválené znenie zákona je podľa neho v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Súdneho dvora týkajúcou sa zákazu diskriminácie.

    Podľa novely z dielne koaličnej SNS sa má od januára budúceho roku zaviesť nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov. Príspevok bude vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne.

    Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú mať len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Nárok naň bude mať pritom len človek, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej bude možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná.

    Podľa predkladateľov by malo toto opatrenie podporiť domáci cestovný ruch. Poslanci argumentujú tým, že v štátoch, kde je podobný systém zavedený už roky, napríklad Francúzsko, Maďarsko či Taliansko, zaznamenávajú vyššiu účasť tamojších turistov na domácich dovolenkách.

     

    - Reklama -