Dodal, že argumentácia predstaviteľov Smeru-SD, podľa ktorej má na základe výsledkov parlamentných volieb a koaličnej dohody táto strana právo nominovať ministra, je korektná, to však neznamená, že nemohli vziať do úvahy aj názor ulice. Iniciatíva Za slušné Slovensko totiž formulovala požiadavku, aby sa strana Roberta Fica rezortu vnútra zriekla a na post ministra nastúpil nestraník.
„Koncovka záleží na politických stranách. Ale nedá sa povedať, že ulica nemôže nominovať ministra vnútra. Ľudia majú právo vysloviť svoj názor a Smer si ho mohol osvojiť. Dokonca v prípade pána Druckera (nom. Smer-SD) nominoval človeka, ktorý tie podmienky spĺňal, ale nevyšlo to,” poznamenal Hrabko.
Na námestiach voliči opozície
Na tom podľa neho nič nemení ani fakt, že podľa aprílového prieskumu agentúry Median SK medzi protestujúcimi takmer úplne absentovali voliči Smeru-SD len s jednopercentným zastúpením a jednoznačne dominovali voliči opozície. „Považujem za prirodzené a normálne, že tentokrát sú nespokojní najmä prívrženci mimovládnych strán a nebudem ich za to škatuľkovať,” povedal Hrabko.
Aj keď je podľa neho zrejmé, že sa na mítingoch stretávajú najmä voliči opozičných strán, nie je správne považovať ich za opozičné stretnutia. „Z takéhoto uhla pohľadu sa stráca práve občianska angažovanosť, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú,” zdôraznil Hrabko.
„Na námestiach sa objavilo množstvo ľudí a každá rozumná vláda berie do úvahy ich požiadavky. Aj požiadavka na predčasné voľby je legitímna, aj keď podľa mňa nebude úspešná,” dodal Hrabko.
V priebehu niekoľkých týždňov prešla zodpovednosť za rezort vnútra už na štvrtého človeka. „Vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky viedla k demisii vlády, minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) demisiu samostatne iba avizoval, ale ju nepodal, týkala sa ho potom až demisia celej vlády. Potom už to nabralo spád. Musela nastúpiť nová vláda a premiérovi Pellegrinimu nevyšiel ani pokus s Jozefom Rážom mladším, ktorého odmietol prezident, ani s Tomášom Druckerom. Jeho slovami, nevyšiel mu pokus s externým krízovým manažérom. Prezident dočasne poveril vedením premiéra a dnes, po menovaní pani Sakovej, je vláda znovu kompletná,” zhrnul Hrabko.
Prezident ju vymenovať nemusel
Nesúhlasí však s hodnotením prezidenta Andreja Kisku, ktorý ministerku vymenoval s odôvodnením, že s výberom Smeru-SD sa nestotožňuje, ale ústava mu priestor na iný postup nedáva. Podľa Hrabka však prezident Denisu Sakovú vymenovať nemusel. Upozornil, že Ústavný súd (ÚS) SR v minulosti odobril rozhodnutie exprezidenta Michala Kováča nevymenovať do funkcie Ivana Lexu.
„Ústava sa v tomto nezmenila a rozhodnutie ÚS stále platí. Môžete si pozvať dvoch právnikov a povedia vám tri názory, ale rozlúsknuť to definitívne môže iba ÚS,” zhrnul Hrabko.
„Rešpektujem rozhodnutie prezidenta. Trochu sa ale čudujem protestujúcim, že napádajú nomináciu, ale nie akt vymenovania prezidentom. Ak by platilo to, čo hovorí pán prezident Kiska, môžeme si namodelovať situáciu, že pani Saková sa o pár mesiacov vzdá funkcie a pán premiér navrhne Roberta Kaliňáka. Podľa dnešného stanoviska pána prezidenta by ho musel vymenovať,” podčiarkol Hrabko.
„Pán prezident tú vetu formuloval dosť kostrbato, povedal, že v ústave nemá oprávnenie nevymenovať individuálneho člena vlády,” konštatoval Hrabko s tým, že ustanovenie, ktoré by doslovne umožňovalo odmietnutie, v ústave naozaj nie je. „Ale nájdeme článok, podľa ktorého ústava neukladá prezidentovi povinnosť akceptovať návrh premiéra na vymenovanie nového člena vlády. Ja ostávam presvedčený o tom, že keby Andrej Kiska nechcel, nevymenuje pani Sakovú do funkcie,” zhrnul Hrabko.
