Liberáli tvrdili, že amnestia je zásahom do rozhodnutí súdov a devalvuje prácu orgánov činných v trestnom konaní. “Hromadné plošné amnestie považujeme za prežitok. Je to aj zneuctenie obetí trestnej činnosti a riziko recidívy. Odôvodňovať plošné amnestie napríklad nedostatočnou kapacitou väzníc je zlyhaním štátu, ktorý má chrániť svojich občanov pred nebezpečenstvom,” argumentoval Martin Klus (SaS).
On sám vidí aj riziko, že amnestie môžu nastať kedykoľvek. “Najčastejšie sa tak deje pri rôznych výročiach či pri výmene prezidenta,” povedal Klus. Na Slovensku sa bude hlava štátu meniť práve na budúci rok. Na druhej strane, Klus uznal, že inštitút individuálnej milosti je dôležitý a možno ním sanovať niektoré problémy.
Peter Osuský (SaS) nazval amnestie monarchickým prežitkom, ktorý demokracia nepotrebuje. “Amnestia ako plošná záležitosť je aj akýmsi paradoxným ocenením ľudí, ktorí porušili zákon,” myslí si.
Osuský pripomenul, že sa veľa diskutovalo o plošných amnestiách prezidentov Václava Havla či Václava Klausa. “Prezident nepotrebuje túto monarchickú vymoženosť. V demokratickej krajine máme veriť justícii. Napravovať niečo rozhodnuté v súlade so zákonom inak ako individuálnou milosťou je neprijateľné,” odkázal s tým, že úcta k spravodlivej, čestnej a neskorumpovanej justícii je dôvodom, prečo krajina tento inštitút nepotrebuje.
