Ide o reakciu na správu, ktorá vznikla na základe jej rozhovoru pre nemecký denník Neue Osnabrücker Zeitung a ktorú 20. júna prebrali mnohé médiá v krajinách EÚ (vrátane TASR).
V rozhovore pre tlačovú agentúru DPA poslankyňa vysvetlila, že nedorozumenie vzniklo na základe jej konštatovania, že v krajinách ako napríklad Lotyšsko, kde žije relatívne málo utečencov, by mohlo byť jednoduchšie pre migrantov, keby boli relokovaní v skupine.
Nešlo o odporúčanie, aby boli celé sýrske dediny presídlené do Lotyšska alebo do iných krajín východnej Európy. Zároveň dodala, že si uvedomuje, že Lotyšsko patrí ku krajinám EÚ, ktoré si pri presídľovaní migrantov počínajú dobre.
Aj pre DPA zopakovala, že s ohľadom na problémy s nájdením hostiteľských krajín pre migrantov, by bolo lepšie vysielať menšie skupiny utečencov spolu, čo by im uľahčilo integráciu do spoločnosti.
Tento návrh však nedáva do súvislosti so schémou relokácií 160.000 utečencov z Talianska a Grécka, na ktorej sa členské štáty EÚ dohodli v septembri 2015.
Taktiež vysvetlila, že právne konanie Európskej komisie voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku kvôli neplneniu ich záväzkov ohľadom relokácií migrantov, považuje za správne. Komisia ako strážkyňa európskych zmlúv podľa jej slov ani nemohla konať inak.
Európsky parlament v kontexte reformy Dublinského azylového systému, o ktorom dnes rokovali aj premiéri a prezidenti na summite EÚ, diskutuje aj o možnosti skupinových relokácií žiadateľov o azyl.
