Rokovanie má zosúladiť stanoviská zoskupenia pred nadchádzajúcim samitom EÚ, ktorý sa bude konať 18. až 19. februára v Bruseli. Diskusia sa zameria aj na západobalkánsku trasu a krajiny, ktoré by mohli byť v blízkej budúcnosti vystavené najväčšiemu tlaku migrantov. Z tohto dôvodu pozval Sobotka na samit tiež macedónskeho prezidenta Gjorgeho Ivanova a bulharského premiéra Bojka Borisova.
Prioritou vyšehradského regiónu zostáva plnenie akčného plánu medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorého výsledky V4 zatiaľ nepovažuje za uspokojivé. Dohodlo sa na ňom počas minuloročného decembrového samitu EÚ. Ankara získa tri miliardy eur, vízovú liberalizáciu a oživenie stagnujúceho prístupového procesu. Za to však musí zlepšiť boj proti pašerákom organizujúcim prepravu migrantov a obmedziť ich prílev do Európy.
Za rovnako dôležité Sobotka považuje, aby si Grécko plnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho členstva v Schengene. “Ak by na jar prišla ďalšia migračná vlna, musíme byť pripravení pomôcť s ochranou hraníc Grécku, ale aj Macedónsku, Bulharsku a ďalším krajinám na balkánskej ceste,” avizoval. Dnešný mimoriadny samit má preto potvrdiť odhodlanie Vyšehradskej štvorky spraviť všetko pre výrazné zníženie prílevu nelegálnych migrantov do EÚ a pre to, aby znovu získala schopnosť regulovať migráciu na svojich vonkajších hraniciach.
Premiéri V4 si zároveň pripomenú 25. výročie založenia spolupráce, pričom prediskutujú jej ďalšie možnosti a perspektívu. Vznik vtedajšej Vyšehradskej trojky sa datuje k 15. februáru 1991, keď sa vo Vyšehrade stretli maďarský premiér József Antall, prezident ČSFR Václav Havel a poľský prezident Lech Walesa. V tomto severomaďarskom mestečku podpísali deklaráciu o úzkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ceste k európskej integrácii.
