Historickú dohodu podpísali v piatok vo Varšave pred oficiálnym začiatkom samitu NATO jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg spoločne s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Podľa Stoltenberga dá táto historická dohoda „nový podnet, nový impulz“ spojenectvu NATO a Európskej únie v boji proti hybridnej vojne a zlepší zvládanie „masívnych vĺn ilegálnych migrantov“.
Tusk podľa New York Times uviedol, že cieľom dohody je postaviť EÚ a NATO, ktoré v niektorých prípadoch vyzerajú, akoby každá bola „z inej planéty“, konečne vedľa seba a naučiť ich riadnej spolupráci. Obzvlášť keď hlavné sídlo oboch organizácií sa nachádza v jednom a tom istom meste, Bruseli.
Mogheriniová z kola von
Samotná dohoda však podľa servera Politico.eu komplikuje vzťahy predstaviteľov EÚ. Jej signatárkou totiž nakoniec nie je vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová. Tá sa pôvodne aj podľa zákona podpisu zúčastniť mala.
To pobúrilo niektorých jej stúpencov v Európskom parlamente, pretože jej úrad EEAS sa postaral o veľkú časť prípravných prác vedúcich k uzavretiu dohody, a teda považujú jej absenciu pri podpise za nevýhodnú.
Mogheriniová, ktorá má údajne dlhodobé plány na politickú kariéru, či už v Bruseli, alebo v domovskom Ríme, sa však nesťažuje. Podľa jedného z vysokopostavených zamestnancov EEAS je opatrná a nepúšťa sa do bitiek, ktoré nemôže vyhrať.
Napriek tomu ide o prelomovú dohodu, ktorá má najvyššiu podporu hlavne v krajinách, ktoré nie sú súčasťou NATO, ale iba Európskej únie, ako je napríklad Švédsko. „S konfliktom v Sýrii, terorizmom a migráciou zrazu každému došlo, že je to to, čo potrebujeme,“ povedal švédsky vyslanec pre NATO Hakan Malmqvist. „Potrebujeme hlbšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO, toto je len začiatok.“
NATO dúfa, že dohodou prinúti krajiny Európskej únie viac investovať do svojich obranných rozpočtov, v čo podľa všetkého dúfa aj samotná Európska únia.