Predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní? Baránek: Riešil by som to inak a toto by mal byť povinný údaj

    0
    Politický analytik Ján Baránek (Autor: Facebook, Slovak Political Watchdog - strážny pes na politikov)

    Ako hodnotíte iniciatívu predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý chce predĺžiť moratórium na zverejňovanie prieskumov pred voľbami z terajších 14 na 50 dní?

    Je to neštandardný krok, ale do istej miery je pochopiteľný vďaka tomu, čo sa tu dialo napríklad pred poslednými prezidentskými voľbami. Treba si pozrieť rozhovor s Adamom Znášikom, ktorý bol manažérom kampane Róberta Mistríka.

    Otvorene v ňom hovorí, že prieskumy boli za čiarou. Kampaň nemôže byť založená na tom, že zo dňa na deň niekomu vyletia preferencia o desať-dvanásť percent. Alebo že sa to nejako kumulatívne nejakým spôsobom navyšuje.

    Chápem tieto obmedzenia, túto obavu, lebo nevznikla z ničoho, ale na základe empirických skúseností. Je to niečo, čo v podstate narúša princípy demokracie. Ľudia sú veľmi ovplyvnení, napríklad v obave, aby sa ich hlas nestratil.

    Neexistuje záruka zneužitia.

    Nedávno som zachytil debatu, kde sa vyjadroval v opačnom smere poslanec SaS Peter Osuský, ktorému by neprekážalo zverejnenie prieskumu aj v deň volieb. Podľa neho to nedokáže zmiasť voliča. Aký je štandard v zahraničí?

    To je druhá možnosť – úplne zrušiť embargo a nechať to “na voľno”. Koalícia sa priklonila k prvej možnosti. Mne ako majiteľovi prieskumnej agentúry Polis by neprekážalo, keby sme robili prieskumy do posledného dňa, aj v deň volieb.

    Keď sa rátala percentuálna  odchýlka agentúr v čase, keď nebolo embargo, tak výsledky Polisu boli od roku 2002 najpresnejšie.

    Stále sú však otvorené možnosti manipulácie bez toho, aby sme mali nástroje na kontrolu. Spoľahlivý nástroj neexistuje.

    Ako by ste to riešili vy?

    Ja by som to riešil inak. Nezavádzal by som embargá, nechal by som možnosť realizovať prieskum do posledného dňa a keď s tým majú politickí predstavitelia problém, čo do istej miery chápem, vytvoril by som referenčnú agentúru.

    Napríklad verejnoprávnu, ktorá by nepodliehala komerčným vplyvom.

    Tým pádom by nemohla robiť pre kandidátov a bola by nezávislá. Niečo podobné tu už bolo, ale nebolo to presne to, čo mám na mysli. Nevidím vo vzniku takejto agentúry problém a tam by už bola možnosť kontroly a porovnávania.

    Keď hovoríme o prieskumoch predvolebných preferencií, aká je tolerovaná alebo vysvetliteľná štatistická odchýlka – ak ide o strany, ktoré sú jednými z lídrov? Ako je možné, že dva po sebe realizované prieskumy z posledného obdobia majú také odchýlky, že v jednom prieskume malo PS/Spolu 10,1 % a v druhom 12,7 percenta?

    Je to možné, tam je štatistická odchýlka vyššia. Na štatistickú chybu existuje aj vzorec. Čím je to percento pre konkrétnu stranu vyššie, tým sa zvyšuje aj štatistická chyba.

    Ak sa dolná a horná odchýlka štatistickej chyby prekrývajú, je to v poriadku.

    Poviem príklad – ak je preferencia 12 percent, štatistická odchýlka sú dve percenta hore aj dole, čiže pásmo je od 10 do 14 percent.

    Do akej miery môže ovplyvniť výsledky prieskumu fakt, že bol realizovaný na objednávku niektorej zo strán?

    Nemalo by to ovplyvniť, pokiaľ je to zverejnené.

    Mala by byť táto informácia súčasťou medializovaných informácií o pozadí prieskumu, rovnako ako obdobie zberu či veľkosť vzorky?

    Mal by to byť povinný údaj, patrí to aj k štábnej kultúre a aj preto, aby sa eliminovali rôzne podozrenia či pri tom, kto to platí, nebolo prižmúrené oko. Prieskumy málokto robí zadarmo. Malo by to byť zverejnené, kto to zaplatil.

    Môžu byť výsledky poznačené aj tým, že dnešné popredné strany, ktoré sú v ňom zahrnuté, nie sú parlamentné, respektíve vznikli len nedávno? Mám na mysli stálosť názorov voličov.

    Môžu, nové strany majú nestabilný elektorát voličov na rozdiel od Smeru, KDH a podobne. Platí to pre každú novú stranu. O mesiac môžu mať úplne iné preferencie.

    Veľká skupina strán je v pásme ohrozenia – pohybujú sa tesne nad, alebo okolo piatich percent. Mal by sa volič, ktorý sa pri výbere strany orientuje podľa prieskumov, tým zaoberať? Nie je to mätúce?

    Veľká časť problémov s prieskumami je o tejto hranici. Politici to sledujú na desatiny percenta, či už sú, alebo nie sú v parlamente.

    Predvolebný systém je dynamický systém a od 60-tych rokov minulého storočia vieme, že dynamické systémy sú neprognózovateľné.

    Tým pádom je dnes zbytočné zaoberať sa tým, že nejaká strana má 3,5 percenta, keď voľby sú o niekoľko mesiacov.

    Dovtedy sa to môže zmeniť. To zdôrazňovanie toho, že dnes má strana päť percent, je neadekvátne vzhľadom na to, čo som povedal, že systém je neprognózovateľný. A naozaj dnes má päť percent a môže skončiť s 15 percentami.

    Tento konflikt treba riešiť zdôraznením, že ide o prieskum preferencií dnešného stavu, že to je situácia, ktorá platila v čase zberu a celé sa to môže radikálne zmeniť, čo sme napríklad videli v prípade Siete.

    Agentúry, ale najmä médiá, by mali toto výraznejšie zdôrazňovať. Ľudí treba edukovať a keď sa prieskumy zverejňujú, malo by sa to zdôrazniť. 

    Autor: Ľudovít Kusal

    Do akej miery ovplyvňujú prieskumy o voľbách správanie voliča? Dá sa táto súvislosť merať?

    Merať sa to nedá, ale predpokladáme, že ovplyvňujú veľmi. Prieskumami sa dá vyvolať až mediálna hystéria, čo sme videli v prezidentských voľbách, kedy Zuzana Čaputová zrazu vyletela na 50 percent a niektoré médiá sa toho chytili a vytvoril sa v tejto krajine virtuálny svet, v ktorom prebiehali voľby. Pritom tá realita mohla byť odlišná.

    Nevieme ešte zhodnotiť, ako takéto informácie pôsobia v digitálnom svete, nemáme tú skúsenosť. To bude len otázka do budúcnosti, aby sme to vedeli vyhodnotiť.

     

    Najstabilnejších voličov v prieskumoch má strana Smer. Je pre stranu, myslím vo všeobecnosti, výhodou, alebo nevýhodou takáto kontinuálna stabilita bez dynamiky?

    V prípade Smeru je to výhoda. Je to signál, že strana je zastabilizovaná a pri tom všetkom, čo sa tu deje, tak ak si strana udržiava stabilnú pozíciu, je to pre ňu obrovská výhoda. Elektorát je stabilný a strana môže ísť, pokiaľ sa zase niečo nestane, do volieb spokojnejšie ako iné strany.

     

     

    - Reklama -