Prečo má Smer v prieskumoch viac, ako je reálna voličská podpora? Ako dopadnú voľby? Analytička pozná odpoveď

4.12.2015 17:15

Prieskumy verejnej mienky neraz vyzerajú inak, aký je nakoniec reálny volebný výsledok strán. Európske analytické centrum (EAC) však pre Parlamentné listy v dňoch 23. až 27. novembra na vzorke 1 230 respondentov uskutočnilo unikátny prieskum, ktorý mapoval aj preferencie zatiaľ nerozhodnutých voličov. Práve kalkulácia aj s ich hlasmi nám totiž veľa napovie, ako môžu dopadnúť parlamentné voľby 2016. Z prieskumu napríklad vyplynulo, že kým Smeru deklaruje svoju podporu viac ako 38 percent rozhodnutých voličov, po zarátaní hlasov aj tých zatiaľ váhajúcich klesla jeho podpora iba na 32,6 percenta. Prečo to tak je a ako môžu vo voľbách dopadnúť aj ďalšie strany, vysvetlila vo svojej analýze Kristína Šabíková z EAC.

Prečo má Smer v prieskumoch viac, ako je reálna voličská podpora? Ako dopadnú voľby? Analytička pozná odpoveď
Foto: SITA
Popis: Líder strany Smer-SD a premiér Robert Fico

,,V novembri sme rozšírili zaužívané konvencie prieskumov verejnej mienky. Okrem modelu, ktorý zobrazuje, ako by v prípadných novembrových voľbách volili rozhodnutí respondenti, sme bližšie zisťovali aj názory tých druhých - nerozhodnutých," vysvetľuje Šabíková.

Voľby sa totiž blížia a počet ľudí, ktorí nie sú pevne rozhodnutí voliť konkrétnu stranu, sa nijako výrazne neznižuje. A ako analytička dodáva, veľká časť ľudí sa dnes už politikou jednoducho nezaoberá, alebo je z nej otrávená.

Približne 20 – 25 percent opýtaných v prieskumoch verejnej mienky, čo je naozaj pomerne vysoké číslo, nevie spontánne odpovedať na otázku, koho by volili. A práve vysoký počet nerozhodnutých respondentov má podľa odborníčky významný vplyv na vysoké preferencie strany Smer-SD, čo potvrdil aj ich nový prieskum. ,,Určite ste zachytili azda najznámejšiu reakciu na prieskumy - ,ako môže mať Smer tak veľa, veď ja nepoznám nikoho, kto by ich volil´. Môže. Ale. Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje túto prevahu Smeru v prieskumoch, sú „nerozhodnutí“ respondenti. Práve oni voličmi Smeru väčšinou nie sú, ale keďže neposkytnú konkrétnu odpoveď, výsledný volebný model sa počíta bez nich," vysvetľuje vysoké preferencie Smeru Šabíková.

 ,,"Aj model, ktorý sme v EAC vypracovali koncom novembra zo vzorky rozhodnutých a váhavých respondentov (váhavými, resp. nerozhodnými označujeme respondentov, ktorí nepovedia spontánne, koho by volili, ale keď sa ich spýtame, nad ktorými stranami uvažujú a v akom poradí ich momentálne preferujú, nakoniec povedia názov jednej konkrétnej strany), potvrdzuje, že v prieskumoch najvýraznejšie profituje z veľkého počtu nerozhodnutých respondentov práve strana Smer-SD. Po započítaní odpovedí váhavých respondentov  totiž najviac klesol Smer," upozorňuje Šabíková.

Prečo je to tak, sa dá podľa analytičky logicky vysvetliť. ,,Smer má pomerne stabilnú a disciplinovanú voličskú základňu. Voliči Smeru sú už dnes pevne rozhodnutí a medzi váhajúcimi sa nachádza len veľmi málo sympatizantov Smeru.  Smer pravidelne komunikuje so svojimi voličmi prostredníctvom médií. Aj preto je elektorát strany omnoho stabilnejší ako v prípade opozičných strán. Túto výhodu iné strany momentálne nemajú. Bude zaujímavé sledovať, či a ako sa preferencie budú meniť, keď dostane opozícia pred voľbami silnejší mediálny priestor - samozrejme za predpokladu, že ho dostane," uvažuje Šabíková.

KDH podobné Smeru

Podobne ako voliči Smeru sú na tom momentálne aj voliči etablovaných opozičných strán KDH, Most-Híd či mimoparlamentná SMK. Odborníčka z EAC poskytla vysvetlenie aj pre tento jav. ,,Tieto strany sú na politickej scéne pomerne dlho. Hoci Most je relatívne mladá strana,  jeho dominantná tvár – Béla Bugár, je však v politike dostatočne dlhý čas na to, aby si stihol vytvoriť pevnú voličskú základňu. O všetkých troch stranách môžeme konštatovať, že stabilné jadro voličskej základne už majú vybudované a medzi nerozhodnutými, podobne ako strana Smer, nemajú veľa sympatizantov. Je možné, že dôjde k preskupovaniu hlasov medzi Mostom a SMK, ale prílev nových voličov sa zatiaľ nejaví ako pravdepodobný. Bez veľkej témy sa týmto stranám darí strhávať na seba pozornosť len veľmi ťažko. A bez väčšej pozornosti sa nedá očakávať dramatický nárast počtu ich voličov," tvrdí Kristína Šabíková.

Najlepšie vyhliadky má Procházka

A kto môže z tejto situácie najviac vyťažiť, kto môže teda vo voľbách nečakane zažiariť? Podľa analytičky potenciál získať si priazeň „nerozhodných“ má zatiaľ najmä strana #Sieť. ,,Väčšina váhavých respondentov sa v rámci prieskumu  vyjadrila, že nie je spokojná s aktuálnou situáciou na Slovensku. Iba minimum z nich v prieskume zvažovalo voľbu Smeru. Na druhej strane však nerozhodní respondenti často vyjadrovali obavy z prepadnutia svojho hlasu. V tomto kontexte si momentálne vybrali ako najpravdepodobnejšiu voľbu stranu #Sieť. Otázka, do akej miery sa #Sieti podarí tento potenciál využiť, však ostáva aj naďalej otvorená," upozorňuje Šabíková.

Ako dopadnú ďalší

Pomerne slušné vyhliadky by teoreticky mohli mať strany SaS a SNS. Odborníčka však vidí v ich prípade riziká, ktoré môžu voliča odradiť, a preto sledovať ich počínanie pred voľbami a následné hlasovanie voličov bude ešte nesmierne zaujímavé: ,,Liberálov a národniarov síce v prieskume uviedlo menej nerozhodných respondentov ako  #Sieť, no politika oboch uvedených strán je pre voliča ľahšie zrozumiteľná. Preto považujeme za pravdepodobné, že aj tieto strany pritiahnu časť nerozhodných voličov. Obe však budú čeliť už teraz známym rizikám. Slovenská národná strana môže na časť nerozhodných voličov pôsobiť ako hrozba, pretože by so Smerom mohla mať väčšinu (podľa niektorých prieskumov aj ústavnú). Na druhej strane, Sloboda a solidarita dodnes zápasí s obvineniami, že spôsobila pád Radičovej vlády."

Podobne je na tom aj hnutie OĽaNO Igora Matoviča. Zdá sa, že koalícia s lipšicovcami neprináša ani nevyhnutných sedem percent potrebných na vstup do parlamentu v prípade dvojkoalície. Zachráni Matoviča jednoduchý ťah, ak iba umiestni Lipšicových ľudí na kandidátku OĽaNO? ,,Veľký otáznik je aj nad výsledkom hnutia OĽaNO. Nápad s koalíciou, ktorú pred pár mesiacmi ohlásila dvojica Matovič a Lipšic s ambíciou získať 14 percent, nevyšiel. Prítomnosť Daniela Lipšica a jeho ľudí na kandidátke OĽaNO síce môže odvrátiť najväčší problém hnutia Obyčajných ľudí, pretože im postačí už len 5 percent, ale ťažko predpokladať, ako túto obrovskú snahu získať miesta v parlamente vyhodnotia voliči. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa „antifico“ politika zdala voličom atraktívna," myslí si analytička EAC.

,,Ako naozaj dopadnú voľby, sa dozvieme až v marci. Už dnes je však pri pohľade na výsledky prieskumov isté, že čím viac frustrovaných voličov sa  na voľbách nezúčastní, tým bude víťazstvo Smeru triumfálnejšie," uzatvára Šabíková.

Čo ukázal prieskum EAC, hlasovanie rozhodnutých aj váhavých respondentov:

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor:
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kiska o Ficovi a vyhláseniach prokurátorov: Hovoril som to...

9:04 Kiska o Ficovi a vyhláseniach prokurátorov: Hovoril som to...

Moje slová o organizovanom zločine, ktorý sa stal súčasťou štátu, potvrdila aj prokuratúra. Komentuj…