Pre Slovensko je hrozbou nerozmýšľanie časti opozície. To je infekcia, ktorá má ambíciu otráviť spoločnosť, odpovedá Jarjabek

6.1.2019 15:30

Z PROFILU Slováci môžu na stránke ParlamentnéListy.sk dávať otázky politikom na aktuálne témy, ktoré ich zaujímajú. Medzi nich patrí aj Dušan Jarjabek, ktorý dostal otázky z rôznych odvetví – obrany, zahraničia, ale aj otázku týkajúcu sa nezávislosti.

Pre Slovensko je hrozbou nerozmýšľanie časti opozície. To je infekcia, ktorá má ambíciu otráviť spoločnosť, odpovedá Jarjabek
Foto: TASR
Popis: Zadumaný Dušan Jarjabek

Jedného z pýtajúcich sa zaujímalo, čo predseda výboru pre kultúru a médiá hovorí na kauzu okolo údajného plagiátorstva rigoróznej práce predsedu parlamentu Andreja Danka. Z toho dôvodu sa pýta, či už nemal dávno odstúpiť, keďže vo svete je zvykom, že už aj pri pochybeniach sa politici vzdávajú svojich funkcií.

Na to má smerák Jarjabek vlastný názor. „Či je dôkazom akurát tvrdenie médií a opozičných politikov, o tom po skúsenostiach s nimi, pán Gasperak, veruže vôbec nie som presvedčený, a teda by som si radšej počkal na rozhodnutie odbornej komisie UMB,“ uviedol poslanec. Dôvodom, prečo sa rozhodol počkať na vyjadrenie, je podľa jeho slov, že informácie o plagiátorstve nie sú pravdivé. „Pravda je, že Danko vo svojom rigu neuviedol citácie akurát podľa nárokov citačného poriadku, čo sa však ako vážna chyba vždy bralo iba pri obhajobe vedeckej práce, ale pri diplomovkách študentov a rigách magistrov sa najmä v čase, keď obhajoval doktorát Danko, áno, možno až tak prísne nebralo. Chyba? Chyba,“ vysvetlil.

Dodal, že v čase, keď predseda parlamentu písal a obhajoval svoju rigoróznu prácu, mu stačilo iba to, čo ponúkol a z toho dôvodu sa mu podarilo obhájiť doktorát. „ Neberme teda hneď ako nezvratné fakty práve tvrdenia parlamentných kôf a tárajov či kýmsi nabudených novinárov, že opísal diplomovku alebo že je plagiátor,“ napísal vzápätí. Podľa neho ide iba o politikárčenie, pretože o kvalite prác musia vždy rozhodovať odborníci na univerzite a nie politici, ktorí sa do záležitosti obuli. „A trochu žartom dodávam čosi, na čom sme sa smiali ako študenti: Ak opíšeš jednu prácu, je to plagiát, ak opíšeš práce dve, je to kompilát, ak opíše tri práce, je to vedecké dielo. Nuž, čo už a čo teraz...?“ uzavrel.

Trend nezávislých

Iného čitateľa zaujal výrok sociologičky Sylvie Porubänovej, ktorá sa vyjadrovala k trendu čoraz väčšieho úspechu nezávislých kandidátov. Pre PL.sk uviedla, že stranícka podpora je pre mnohých kandidátov istým bozkom smrti a preto čitateľa zaujíma, ako niekto môže byť nezávislý, keď bude musieť spolupracovať s ľuďmi z politického prostredia.

„Nezávislí kandidáti vstupujú do malej politiky v presvedčení, že je lepšie, ak nezverejnia, ktorá politická strana či iná vplyvná záujmová skupina za nimi stojí. Dôvodom je vidina výraznejšieho úspechu vo vedomí, že v regionálnych či komunálnych voľbách môžu bez politickej značky, a teda, áno, aj bez strachu z onoho bozku smrti, lepšie a ľahšie oslovovať voličov z celého politického spektra,“ vysvetlil Jarjabek s tým, že to podľa neho aj funguje. Ale rovnako ako pýtajúci sa zamýšľa nad tým, ako môže byť niekto nezávislý, ak predsa len za sebou niekoho má. „Čiže, nie každému voličovi prekáža, ak kandidát nepovie, aké politické tričko v skutočnosti nosí. Mne áno! Nuž ale, čo už s tým... Nepomôžeme si,“ konštatoval.

Poukázal aj na trend, že títo naoko nezávislí kandidáti následne prezentujú vo veľkej politike isté politické strany, a tým sa ich nálepka nezávislých automaticky zruší, čo im už ale neprekáža. Rovnako poukázal aj na to, že sa stávajú situácie, keď sa so stranou nedohodnú a do poslaneckých lavíc sadajú ako nezaradení, pričom sami sa nazývajú nezávislými.

„Nuž ale, akáže to nezávislosť, ak okrem seba politicky nereprezentujú nikoho iného? Sú nezaradení. Nie je kam ich zaradiť. Do parlamentu sa možno dostať iba na kandidátke politickej strany, no ak ju zradia, áno, môžu ostať v parlamente, ale len ako – nezaradení. Preto platí vaša trefná otázka. Cenzura: Nezávislí, ale naozaj? Od koho a od čoho? Druhý pád...“

Odchod Maďariča

Ďalšieho dopytujúceho zaujímalo, aký mal Marek Maďarič dôvod, aby odišiel zo Smeru, pričom ho rovnako zaujíma, kam následne povedú jeho kroky. „Bol dávno uschnutým konárom na strome a preto si osobne myslím, že to nebude až taká strata,“ konštatoval.

Jarjabek mal na to vlastný názor. Podľa neho každá senzácia trvá tri dni, napriek tomu konštatuje, že je potrebné sa bývalému ministrovi kultúry poďakovať za to všetko, čo pre Slovensko spravil. „Zvyšok je už otázkou iba jeho svedomia.“

Iný čitateľ sa pýtal na tému z iného súdka – reláciu RTVS Najväčší Slovák, ktorá zožala vlnu kritiky zo strany slovenskej verejnosti. Preto ho zaujíma, kto je podľa Jarjabka najväčší Slovák a prečo.

Predseda kultúrneho výboru na to odpovedal, že počas každej historickej epochy sa nájde niekto, koho považujú obyvatelia za toho najlepšieho a najväčšieho. Napriek tomu sa k otázke nevie vyjadriť, lebo nevie, podľa akých kritérií by sa na otázku mal pozrieť.

„Navyše, ak sa ma takto prvoplánovo snažíte namontovať do síce popularizovanej, ale podľa mňa aj do príliš komerčnej a svojím zameraním tiež príliš lacnej televíznej zábavy v projekte, ktorý uráža môj vkus, a preto ho neviem, nechcem a ani nemôžem podporiť, a to nijako.“

Americké stíhačky

Slovákov rovnako rozhnevala aj téma nákupu štrnástich amerických stíhačiek F-16 za dve miliardy eur, o ktorom hovorili, že je predražený. Z toho dôvodu istého dopytujúceho zaujíma, na čo nám sú, ak nevieme zabezpečiť liečbu detí, ktoré sú pre krajinu budúcnosťou a či si myslí, že je pre nás Rusko hrozbou.

Priznal, že aj jeho hnevá taká obrovská suma peňazí za stíhačky, ale nedá sa nič robiť, keďže sme členmi NATO a EÚ. A z týchto členstiev plynú aj nejaké záväzky a povinnosti, pričom táto problematika je súčasťou programového vyhlásenia vlády. „Rusko? Nemyslím si, že je pre Slovensko nejakou hrozbou. Pre Slovensko je hrozbou rozmýšľanie, resp. nerozmýšľanie časti opozície. To je tá infekcia, ktorá má ambíciu otráviť spoločnosť,“ konštatoval.

V podobnom duchu mu položil otázku aj iný čitateľ. Zaujíma ho, prečo potrebujeme „predražené americké plechovice“, ak sú ruské stíhačky lacnejšie a Rusko nie je pre nás hrozbou. Jarjabek uviedol, že v tejto téme nie je odborník a preto sa nevie vyjadriť ani k americkým, ani k ruským stíhačkám, aj keď sú omnoho lacnejšie ako tie, čo sme kúpili. Odporučil mu pre to, aby sa obrátil na kompetentných, ktorí mu určite radi odpovedia.

Kerčský prieliv

„Ako vnímate konflikt v Kerčskom zálive? Myslíte si, že je Slovensko ohrozené týmto konfliktom? Ako vnímate vyjadrenia niektorých politikov, ktorí už, samozrejme, našli vinníka tohto konfliktu?“ pýta sa posledný dopytujúci. Zaujíma ho, či by niektorí naši politici nemali byť zdržanlivejší vo svojich vyjadreniach, pričom naráža aj na súčasného prezidenta Andreja Kisku.

Ing. Andrej Kiska

  • BPP
  • Prvý nezávislý prezident Slovenskej republiky
  • prezident

Na to Jarjabek má jednoduchú odpoveď: Stačilo si počkať na voľby, ktoré sa na Ukrajine udiali. „Je až úsmevné, ako sa pred voľbami umelo vyrábajú čierno-bieli medzinárodní hrdinovia. A tajné služby na celom svete sa potia od nadpráce, ako strhnúť verejnú mienku na svoju stranu,“ uzavrel.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Putin obnovil dôstojnosť svojej krajiny. Keď prídu ťažkosti, povzdychneme si, Boh je vysoko a Rusko ďaleko. Hovorí vnuk Srba, ktorý slúžil v československých légiách

0:00 Putin obnovil dôstojnosť svojej krajiny. Keď prídu ťažkosti, povzdychneme si, Boh je vysoko a Rusko ďaleko. Hovorí vnuk Srba, ktorý slúžil v československých légiách

POTOMKOVIA LEGIONÁROV „Po páde komunizmu a ére rozpadu za vlády Borisa Jeľcina je pre Rusko asi najl…