Pravda a láska nezvíťazia, udrel spisovateľ Vondruška. A povedal, o čo ide EÚ

    0
    Spisovateľ Vlastimil Vondruška. (Autor: Hans Štembera)

    V druhom diele rozhovoru s Vlastimilom Vondruškom na serveri kupredudominulosti.cz došlo podstatne viac na súčasný svet a témy. Vondruška konštatoval, že svet nie je zďaleka taký jednofarebný a že existuje veľa ľudí, ktorí stále ctia, rešpektujú a dodržiavajú tradície.

    „V každej dobe sú tu ľudia, ktorí bláznivo cválajú dopredu a je im úplne jedno, čo sa deje okolo nich. A existuje veľa ľudí, ktorí tradičné hodnoty poznajú, ctia a rešpektujú. Takže to nie je zase také, ako nám to predkladajú mainstreamové médiá,“ vyhlásil.

    Európa sa podľa Vondruškových slov pripravila o jednoznačnú koncepciu toho, čo chce.

    „Nechceme nič. Všetci vám povedia: Chceme byť dobrí na tých a tamtých. Ale, preboha, k čomu by to smerovalo? Aká je koncepcia budúcnosti? Ako by mala za dve alebo tri generácie Európa vyzerať? Myslím, že Európa hlavne stratila schopnosť definovať si nie abstraktné idealistické ciele. V politike to máte tak, že môžete vymyslieť kadejaké hlúposti, sľubom neurazíte: Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám môže sľúbiť naša politická strana. To sú základné princípy politiky. Ale k čomu to povedie? Ako má Európa vyzerať?“ pýtal sa.

    Jeho kritici mu vraj vyčítajú, že je zaostalý, keď európanstvo nechápe.

    „Európa bola európanská od stredoveku, takže nechápem, čo má byť novým európanstvom. Má to byť to, že národné vlády prestanú rozhodovať? Alebo má byť európanstvom to, že začneme stavať mešity? Alebo že sa budeme mučiť a hovoriť, že sme odporní bieli muži a v mene toho musíme ja neviem čo? Takže nevieme, ako by mala vyzerať budúca spoločnosť. Toto Európa úplne stratila a v mene rôznych nápadov nemá koncepciu, čo chce dosiahnuť.“

    Vondruška ďalej poznamenal, že boj proti vlastenectvu, ktorý sa často Európskej únii prisudzuje, tiež nie je ničím novým, pretože nadnárodné štruktúry tu už boli a snažili sa obmedzovať moc regionálnych mocí. Menoval napríklad spory cisára s pápežom či cisára s kniežatami a kurfirstmi.

    „V čase Rakúsko-Uhorska opäť prebiehal štandardný boj, či sme všetci pokrokoví, a teda sme stúpenci habsburského domu, alebo sme tí zakrpatení vlastenci, ktorí lipnú na češstve. V čase socializmu máme proletársky internacionalizmus, a teda musíme živiť Angelu Davisovú, Che Guevaru, pretože to je predsa naša povinnosť, a každý, kto by chcel hájiť národné záujmy, je reakčný spiatočník. Čiže tieto boje sú tu vždy. Dnešný boj za centralizované európanstvo nie je ničím iným ako snahou zlikvidovať mocenské štruktúry jednotlivých krajín a vytvoriť pseudovládu v Bruseli,“ pridával Vondruška ďalšie historické paralely.

    Historik nechcel direktne špekulovať, čo súčasnú Európu vedie na scestie, ale dal príklady zo svojho románu: „Každá spoločnosť, ktorá začne zabúdať na to, že musí chrániť sama seba a svoje hodnoty, sa v minulosti buď dostala do krízy, alebo dokonca zanikla. Jednoducho ľudia, ktorí prestanú ctiť vlastné dejiny, tak ich spoločnosť obvykle zanikne. Vo chvíli, keď Európa začala opúšťať tisícročné tradície, na ktorých vznikla a fungovala, a začne prijímať hodnoty odinakiaľ, ale čo je ešte horšie, začne vymýšľať najrôznejšie experimenty, úplne neoverené, tak sa začína zaoberať pseudoproblémami a hlavne rozbíja sociálne väzby.“

    Dodal, že sociálne väzby sú pre spoločnosť kriticky dôležité.

    „Málokto si to uvedomuje, ale spoločnosť nikdy neudržíte tým, že ľuďom dáte príspevky a dotácie a budete ich nejako živiť. Ale spoločnosť môžete vždy držať dohromady tým, že vytvoríte spoločnú myšlienku, ktorá ľudí spája. Bez toho nikdy nemôže žiadny národ ani spoločnosť fungovať,“ uviedol.

    Chybou Európy podľa neho je, že začala opúšťať európske hodnoty. Vraj sa zástancov jednotnej Európy pýtal, čo to európanstvo je. „A väčšinou mi povedali, že je to úcta k jednotnej Európe, prípadne k hodnotám Európy. Ale nikto to nevie definovať, a pokiaľ to neviete definovať, tak to nemôže fungovať,“ vyhlásil Vondruška.

    „V tej chvíli, keď sa začneme hanbiť za to, čo robili naši predkovia, daná civilizácia stráca lesk a svoj zmysel. Naši predkovia nemuseli robiť všetko správne, ale boli to naši predkovia,“ opísal jednu z necností Európy a dodal, že bez našich predkov by sme tu neboli.

    Podľa Vondrušku zvíťazili v histórii naši predkovia, ktorí sa zbraňami oháňali najracionálnejšie.

    „Pretože keď sa pozriete na rôzne ťaženia v minulosti, tak až na pár ideologických excesov, ako bolo križiacke ťaženie za oslobodenie Svätej zeme, tak často bojovali veľmi pragmaticky, to neboli vojny pre zábavu, mali jasné ekonomické a sociálne ciele. Takže oni neboli krvilační a nedvíhali zbrane samoúčelne, ale hájili svoje záujmy. A tým sa vytvorila určitá rovnováha, pretože svet, kde sa budú všetci objímať okolo ramien, nemôže existovať – a navyše, keď odstránite bipolaritu, tak je to vždy problém.“

    Potom pokračoval: „Dnešní americkí politológovia už prišli na to, že je obrovský problém v tom, že v čase studenej vojny tu bola Amerika a Rusko a táto bipolarita vytvárala napätie, ktoré obe strany nútilo správať sa nejakým spôsobom, byť ostražitý a zodpovedný. Táto bipolarita sa v súčasnosti zase vytvára, ale bude to tripolarita, pretože do toho musíme započítať minimálne Čínu. A budúcnosť ukáže, k čomu to povedie.“

    A doplnil: „Láska a pravda sú síce krásne veci, ale v dejinách nikdy nezvíťazili a nezvíťazia. Láska a pravda nad lžou a nenávisťou nezvíťazia, pretože nikdy nevytvoríte spoločnosť, kde budú všetci dobrí, láskaví, budú mať anjelské krídla, objímať sa, pracovať a výdobytky svojej práce si budú navzájom rozdeľovať. To jednoducho nejde.“

    - Reklama -