„Rád by som využil túto príležitosť a pozval vás na návštevu Českej republiky. Česká republika oslávi tento rok 30. výročie nežnej revolúcie a dúfam, že aj vašej krajine sa prechod k demokracii úspešne podarí,“ napísal Zeman Guaidóovi. „Verím, že čoskoro dôjde k posilneniu vzájomných vzťahov medzi našimi krajinami,“ doplnil.
V liste český prezident Guaidóovi gratuluje k nástupu do funkcie hlavy štátu. „Dovoľte mi, aby som vám čo najsrdečnejšie zablahoželal k vašej odvahe prevziať v súlade s venezuelskou ústavou zodpovednosť za venezuelský národ a doviesť ho k slobodným a demokratickým voľbám,“ napísal.
Prezident republiky Miloš Zeman zaslal ve středu dne 6. února 2019 blahopřejný dopis Juanu Gerado Guaidó Márquezovi, prozatímnímu prezidentovi Bolívarovské republiky Venezuely: https://t.co/gZCylNLssh
— Jiří Ovčáček (@PREZIDENTmluvci) February 6, 2019
Zdroj: Twitter / Jiří Ovčáček
„Ty kokos, Zeman sa chce s Trumpom stretnúť za akúkoľvek cenu,“ okomentovala celú vec s úsmevom analytička Tereza Spencerová.
Zdroj: Facebook / Tereza Spencerova
„Myslím, že dnes sa zachoval pán prezident ako prasa. A nastúpil cestu, aby ako prasa skončil,“ hodnotil kriticky krok prezidenta analytik Štěpán Kotrba.
Zdroj: Facebook / Štěpán Kotrba
Kritiky sa dočkal aj od komunistického poslanca Zdeňka Ondráčka. „Priatelia, znovu nesúhlasím s pánom prezidentom a mám pocit, že mu preskočilo,“ uviedol.
Zdroj: Facebook / Zdeněk Ondráček
A pridal sa aj komunista Ludvík Šulda. „Tak to je už vrchol! Zeman pozýva do Českej republiky novodobého Pinocheta. A KSČM sa takéhoto človeka neustále zastáva, podporuje ho a nielen to. Legitímnym a ústavne zvoleným prezidentom Venezuelskej bolívarovskej republiky zostáva Nicolás Maduro a žiadna samozvaná proamerická bábka ho nemôže nahradiť,“ poznamenal.
Zdroj: Facebook / Ludvík Šulda
„Ten proruský Zeman je fakt prefíkaný. Zablahoželal Guaidóovi k prevzatiu úradu a potom ho pozval do exilu,“ okomentoval celú vec americký novinár žijúci v Česku Erik Best.
Zdroj: Facebook / Erik Best
Vo Venezuele sa minulý mesiac vyhrotila ústavná kríza, keď pri masových demonštráciách zložil prísahu ako dočasný prezident šéf opozíciou ovládaného parlamentu Guaidó. Urobil tak po tom, ako parlament neuznal za legitímny Madurov druhý prezidentský mandát, pretože vzišiel z volieb, ktoré podľa opozície, Európskej únie aj mnohých krajín vrátane USA neboli slobodné.
Guaidóa uznalo za úradujúceho prezidenta do usporiadania slobodných volieb viac ako štyridsať krajín vrátane väčšiny krajín EÚ. Madura naďalej podporuje Rusko, Čína, Turecko či niekoľko krajne ľavicových vlád Latinskej Ameriky, okrem iného Kuba a Bolívia.