Ondrejcsák zverejnil pre ilustráciu svojho statusu aj mapu z dielne ECFR (Európskej rady pre zahraničné vzťahy), na ktorej sú tmavosivou farbou označené územia v cudzích krajinách anektované či okupované Ruskom v uplynulých takmer troch dekádach.
V sprievodnom komentári k mape štátny tajomník ministerstva obrany na sociálnej sieti píše, že ide o „mapu týždňa“, ktorá znázorňuje Ruskom okupované územia vo východnej Európe.
„Na mape sú znázornené územia a entity, ktoré Rusko okupovalo, vojensky obsadilo či anektovalo od roku 1991, čiže od rozpadu Sovietskeho zväzu,“ píše Ondrejcsák.
Krym a východ Ukrajiny
Štátny tajomník pripomína, že všetky územia z mapy majú jedno spoločné. „Podľa medzinárodného práva a medzinárodnej komunity všetky patria k svojim ‚materským krajinám‘, čiže Moldavsku, Ukrajine a Gruzínsku. Všetky tieto krajiny považujú okupované územia za svoje a nikdy nesúhlasili s ich odtrhnutím, anexiou či okupáciou,“ dodáva.
Medzi prvými spomína Ondrejcsák ten najnovší územný konflikt, do ktorého sa Moskva zapojila a dodnes znáša následky v podobe medzinárodných sankcií. Ide o Ukrajinu, konkrétne jej najvýchodnejšie regióny Luhansk a Doneck spolu s polostrovom Krym.
„Od roku 2014 sa tam vyhlásili, podľa starej dobrej sovietskej/ruskej tradície ,ľudové republiky‘, ktoré nikto neuznal. Dodnes tam prebiehajú tvrdé boje regulárnych jednotiek, ktoré si vyžiadali viac ako 10-tisíc obetí,“ píše štátny tajomník ministerstva obrany na svojom oficiálnom facebookovom profile.
Ondrejcsák pripomína, že Krym bol „vojensky obsadený a následne protiprávne anektovaný“ Ruskom v roku 2014. Len dodajme, že Moskva sa v tomto prípade odvoláva na referendum, v ktorom sa vyše 90 percent obyvateľov polostrova vyslovilo za pripojenie Krymu k Ruskej federácii, ale toto hlasovanie medzinárodné spoločenstvo neuznáva.
„Krym je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Rusko na polostrove buduje silné vojenské pozície, ktoré mení rovnováhu v celom priestore Čierneho mora. Rusko najprv dementovalo účasť svojich jednotiek na obsadzovaní Krymu, o niekoľko mesiacov ich ale vyznamenalo a následne aj prezident Putin to verejne priznal,“ dodáva.
Podnestersko
Ruské tlaky a územné nároky v cudzích krajinách pripomína Ondrejcsák aj v súvislosti s Moldavskom. Konkrétne s Podnesterskom, ktoré tvorí takmer pätinu moldavského územia. „Ruské jednotky sú na území tejto separatistickej entity prítomné od začiatku 90. rokov. Moldavsko sa snaží o reintegráciu, neúspešne.“
Štátny tajomník ministerstva obrany sa vracia aj ďalej do minulosti ku konfliktom v gruzínskom Abcházsku a Južnom Osetsku. Oba regióny boli od Gruzínska odtrhnuté v roku 2008. „Abcházsko nebolo Moskvou anektované, ale bolo proklamované ako ,nezávislý štát‘. Na jeho území sa nachádzajú ruské vojenské jednotky a je tiež pod totálnou ruskou politickou a ekonomickou kontrolou,“ uvádza Ondrejcsák.
Južné Osetsko – podobne ako Abcházsko, bolo od Gruzínska odtrhnuté po vojne v roku 2008. „Spolu s Abcházskom tvoria zhruba 20 percent gruzínskeho územia. Na rozdiel od Abcházska je navyše dramaticky vyľudnené. Ich nezávislosť uznávajú okrem Moskvy len Venezuela, Nikaragua, režim Baššára Asada v Sýrii a pacifické Nauru,“ uzatvára nominant Most-Híd.
EÚ sprísnilo sankcie voči Rusku
Rekapitulácia ruského zasahovania na územiach cudzích štátov prichádza od Róberta Ondrejcsáka len pár dní po summite EÚ venovanom primárne migrácii. Na rokovaní sa však členské štáty dohodli aj na ďalšom dôležitom kroku a tým je predĺženie a navyše aj rozšírenie ekonomických sankcií namierených proti Rusku.
Krok EÚ predĺži lehoty Únie na obchodovanie s ruským bankovým, finančným a energetickým sektorom až do konca januára 2019.
Sankcie na Rusko uvalil Západ po anexii Krymu z roku 2014 a za zapojenie Moskvy v konflikte na východe Ukrajiny, z ktorého medzinárodné spoločenstvo viní Kremeľ.
Ondrejcsák verzus SNS
Vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva obrany o zahranično-politickom smerovaní Slovenska v minulosti rozhnevali poslanca SNS Antona Hrnka, ktorý Ondrejcsáka nepriamo zaradil na zoznam lobistov zbrojárskych spoločností a chcel od štátneho tajomníka, aby preukázal svoje príjmy.
Medzi SNS, ktorá kontroluje rezort obrany, a Mostom, ktorý nominoval na post štátneho tajomníka ministerstva práve Ondrejcsáka, nastalo preto napätie a Hrnko sa ohradil, že podľa neho je na pováženie aj pokračovanie vo vládnej koalícii so stranou, ktorej nominant otvorene kritizuje prácu ministerstva pod vedením koaličného partnera.
„Vrcholom je, keď sa štátny tajomník za Most-Híd na rezorte obrany oprie do SNS z neprijateľných pozícií. Priateľ lobistov sponzorovaných Saabom nemá právo útočiť na SNS,“ povedal Hrnko.
Do sporu sa vtedy vložil aj predseda Mosta Béla Bugár, ktorý uznal, že rozhovor s Ondrejcsákom, na ktorom sa pozastavoval Hrnko, skutočne vyznieval tak, ako keby štátny tajomník útočil na koaličného partnera.
