Eurokomisárka zodpovedná za zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a mobilitu práce Marianne Thyssenová hlasovanie europarlamentu označila za „dôležitý medzník“ v procese budovania spravodlivejšieho jednotného trhu. Richard Sulík s ňou však nesúhlasil, podobne ako aj ďalší slovenskí pravicoví europoslanci.
„Všetky vaše vyhlásenia o spoločnom trhu a odstraňovaní prekážok sú len také reči,“ odkázal Sulík komisárke Thyssenovej.
Rovnaká mzda za rovnakú prácu podľa Sulíka síce znie spravodlivo, ale na druhej strane odstraňuje cenu práce, ktorú slovenský europoslanec považuje za ten najdôležitejší faktor trhu. „Naviac vedome znevýhodňuje poskytovateľov služieb z východoeurópskych krajín, pretože tí budú musieť okrem vysokých miezd znášať aj dodatočné náklady. Tie nesmú byť súčasťou mzdy,“ dodal.
Zarobia tí v cudzine, ostatní prídu o robotu
Sulík sa v pléne Európskeho parlamentu pýtal zástupcov Komisie, ktorá smernicu navrhla, ako majú poskytovatelia služieb vo východnej Európe konkurovať tým západným, keď dôjde k vyrovnaniu miezd na trhu práce.
Svoje vystúpenie v EP Sulík zverejnil na oficiálnom facebookovom profile, kde svoj postoj dovysvetlil.
„Rovnaká mzda za rovnakú prácu znie super, zamestnanci vyslaní z východoeurópskych krajín musia v západnej Európe dostávať toľko isto, čo ich západoeurópski kolegovia. V skutočnosti niekoľko málo Východoeurópanov tie peniaze naozaj dostane a ostatní prídu o robotu. Lebo budú drahší z dôvodu, že náklady na bývanie a transport nesmú byť súčasťou odmeny,“ vysvetľuje Sulík svoj odmietavý postoj.
Europoslanec dodáva, že v EÚ sa neustále debatuje o odstraňovaní bariér, o zvyšovaní konkurencieschopnosti, no v utorok (29. 5.) schválená smernica je podľa neho presný opak.
„Samozrejme, požadovať rovnaký plat vo Volkswagene vo Wolfsburgu a v Bratislave im nenapadlo,“ konštatuje Sulík v závere svojho statusu.
Sulík nie je jediný proti
Šéf slovenských liberálov však nebol jediný, kto sa postavil proti novej smernici z dielne Európskej komisie. Ani Jana Žitňanská (NOVA) nepovažuje dosiahnutý kompromis za dobrý. Uviedla, že nové opatrenia znevýhodnia zamestnávateľov a teda aj pracovníkov z krajín strednej a východnej Európy.
Branislav Škripek (OĽaNO) rovnako odmietol „snahu o obmedzenie pohybu pracovníkov z východnej časti EÚ a pokusy o zníženie konkurencieschopnosti našich firiem“, k čomu podľa jeho názoru povedie revidovaná smernica. „Hrozí, že mnohí slovenskí zamestnanci môžu prísť o prácu,” skonštatoval.
Iný názor ako väčšina europoslancov prejavili aj ďalší slovenskí europoslanci z pravicových politických skupín. Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie vo frakcii európskych ľudovcov (EPP), priznal, že za revidovanú smernicu nehlasoval, lebo môže poškodiť slovenské malé a stredné podniky a v konečnom dôsledku vziať prácu a z nej plynúce výhody našim zamestnancom.
„Zamestnanci vyslaní na výkon práce do iného členského štátu EÚ si zasluhujú ochranu pred zneužívaním, a to najmä pri rôznych agentúrnych úväzkoch. Smernica v takom znení, v akom bola predložená, však neplní svoj účel. Malé a stredné firmy z novších členských štátov, vrátane Slovenska, budú vystavené takým nákladom, že pracovníkov jednoducho prestanú vysielať,“ zhodnotil situáciu Štefanec.
Podobný názor vyslovil aj Eduard Kukan z EPP. Upozornil, že cieľom smernice mal byť vyvážený text, ktorý by chránil práva pracovníkov a súčasne potvrdil aj voľný pohyb služieb. Uviedol, že sa nemohol stotožniť s niektorými aspektmi kompromisnej dohody, a preto sa pri finálnom hlasovaní zdržal.
József Nagy (Most-Híd) tiež z EPP považuje nové pravidlá smernice za „obmedzujúce až diskriminačné“ pre malých podnikateľov. Najmä kvôli povinnosti náročne sledovať právne predpisy členského štátu a kolektívnych zmlúv na mieste činnosti.
- Reklama -
