Parlament sa má návrhom SNS zaoberať na aktuálnej schôdzi, ktorá štartuje popoludní. Zmeny majú byť súčasťou novely Zákonníka práce z dielne poslancov vládneho Smeru-SD, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za prácu. Prvýkrát má byť 13. plat vyplatený v júni tohto roka. Podmienkou sú dva nepretržite odpracované roky vo firme. Strana navrhuje sumu do 500 eur. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať ďalšiu odmenu, teda 14. plat, ale podmienkou tiež bude, aby dostal predtým aj 13. plat.
“Hovoríme o snahe vyplácania tohto 13. a 14. platu zo strany zamestnávateľa v dobrovoľnom režime. Máme pred sebou určitý fenomén na trhu práce, ktorý by sme radi eliminovali, a to je vyplácanie takýchto odmien v 'kešovej' forme,” priblížila Meager. Návrhom sa má upraviť aj postupné oslobodenie týchto platov od sociálnych a zdravotných odvodov.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka ocenil, že vyplácanie týchto platov má byť na dobrovoľnej báze. “Hodnotíme návrh pozitívne, pretože je to jedno z mála politických rozhodnutí v ostatnom čase, ktoré nepôsobí negatívne na podnikateľské prostredie, práve naopak. Môže to znamenať vyššiu motiváciu zamestnávateľov, aby 13. a 14. plat vyplácali,” skonštatoval Machunka.
K zmenám má ešte výhrady Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. “Verím, že táto novela Zákonníka práce ozaj privedie zamestnávateľov k väčšej motivácii vyplácať 13 a 14. plat. Vyslovili sme však nesúhlas s niektorými zmenami. Mrzí nás, že zostala dobrovoľnosť. Našou veľkou výhradou je tiež to, že 13. a 14. plat nebude započítavaný do priemerného zárobku zamestnanca,” uviedol prezident KOZ SR Jozef Kollár. Upozornil totiž na to, že vo firmách sú uzatvorené kolektívne zmluvy, ktoré už obsahujú 13. a 14. platy. “Hneď ako by sa 13. a 14. plat nezarátaval do priemeru, títo ľudia prídu v prípade dovoleniek, v prípade akejkoľvek náhrady príjmu o peniaze,” podotkol Kollár. Do konca tohto týždňa chcú preto predkladatelia s odborármi o tomto probléme diskutovať.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tiež návrh podporuje, malo výhrady len k vyčísleniu vplyvov týchto zmien. “Verím, že finančné dosahy na rozpočty samospráv miest a obcí budú čo najmenšie. Samospráva bola vždy ochotná spoločne so štátom znášať aj dobré, aj zlé časy, chceme však vedieť, koľko nás to bude stáť,” doplnil podpredseda ZMOS Milan Muška.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) verí, že dobrovoľnosť vyplácania týchto platov zostane a nezmení sa tento parameter pred voľbami. “Práve cesta znižovania odvodového zaťaženia pre nízkopríjmových zamestnancov je tou správnou cestou, ako zvyšovať ich čistý príjem,” dodal tajomník RÚZ Martin Hošták.
